Vláda sa snaží narýchlo a bez diskusie zrušiť  Úrad na ochranu oznamovateľov. Je to ďalšia rana pre právny štát a piliere demokracie. 

Nezávislý úrad, ktorý je tu na to, aby chránil ľudí, ktorí sa ozvali proti nespravodlivosti, má byť zrušený a nahradený novým, ktorého vedenie bude schvaľovať parlament, v ktorom má väčšinu poslancov vládna koalícia. 

Ak niekto nahlási korupciu alebo iné porušenie zákonov, o ktorom sa dozvedel v práci, doteraz sa mohol obrátiť na nezávislú inštitúciu, ktorá mu poskytla poradenstvo, právnu pomoc a sprevádzanie jeho prípadom a to všetko v režime dôvernosti a mlčanlivosti. Úrad oznamovateľov (whistleblowerov) chráni pred tým, aby sa im za ich odvahu a čestnosť zamestnávateľ nepomstil napríklad výpoveďou. 

Kto ale bude chcieť podať oznámenie novému úradu, ktorý bude zjavne ovládaný vládnou mocou? 

Do pozornosti dávame aj petíciu.

odborné stanovisko k návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov

Dňa 24. novembra 2025 sa právnici a právničky zaoberajúci sa ústavným právom, európskym právom a ďalšími oblasťami práva zhodli na nižšie uvedených záveroch vo vzťahu k návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila dňa 22. novembra 2025, a ktorý je predložený na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní.

Návrh zákona zásadným spôsobom mení systém ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti na Slovensku. Ruší existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov a nahrádza ho novým úradom s odlišnými kompetenciami a vedením. Právne relevantným je aj kontext prijímania právnej úpravy, keďže sa dá z neho usudzovať na prípadný rozpor medzi deklarovaným cieľom a iným politickým cieľom, podľa ktorého sa hodnotí legitimita návrhu zákona (ako zásahu do princípov právneho štátu) a generalita návrhu zákona. Tu treba konštatovať, že zmena právnej úpravy sa deje v kontexte prebiehajúcich sporov medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Úradom na ochranu oznamovateľov, pričom ministerstvo bolo uvedeným úradom opakovane sankcionované za porušovanie povinností voči chráneným oznamovateľom.

Odborníci a odborníčky po analýze predloženého návrhu zákona, jeho dôvodovej správy, ako aj okolností jeho prijatia dospeli k záveru, že návrh predstavuje závažné porušenie princípov právneho štátu, vykazuje znaky zneužitia moci a je v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z práva Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona obsahuje niekoľko zásadných problémových prvkov, ktoré ohrozujú nezávislosť inštitúcie ochrany oznamovateľov a oslabujú ochranu jednotlivcov, ktorí poukazujú na korupciu a inú protispoločenskú činnosť a pomáhajú ich odhaľovať.

Návrh ruší existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov a jeho súčasné vedenie, a to napriek tomu, že funkčné obdobie predsedníčky úradu má podľa zákona trvať až do roku 2028. Nové dočasné vedenie má byť priamo určené predsedom parlamentu. Návrh tak, podobne ako pri novom zákone o Slovenskej televízii a rozhlase z roku 2024, zriadením navonok novej inštitúcie (nielen zmenou postavenia a právomoci tej pôvodnej) obchádza, doslova suspenduje, právnu úpravu o funkčnom období predsedu úradu a prostredníctvom zákonnej úpravy ho fakticky odvoláva, a to bez splnenia podmienok odvolania (§ 14 ods. 7 zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti). Ide tak podobne ako pri zákone o STVR o porušenie princípu všeobecnosti právnych noriem a princípu proporcionality. Zásah je v tomto prípade o to vážnejší, že Úrad na ochranu oznamovateľov je nezávislým orgánom.

Vzhľadom na navrhovaný proces zrušenia úradu a jeho vedenia, na proces menovania dočasného vedenia nového úradu predsedom národnej rady aj na niektoré nové, nižšie spomenuté mechanizmy (odobratia) poskytovania ochrany oznamovateľom možno konštatovať výrazný zásah do nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov a podstaty jeho činnosti predovšetkým, ale nielen zo strany výkonnej moci, čo sa v bežnom neprávnickom jazyku pomenúva ako politické ovládnutie inštitúcie.

Táto zmena sa deje v čase, keď úrad uplatňoval svoje zákonné kompetencie voči Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vrátane ukladania sankcií, a bezprostredne po tom, čo jeden zo súdov potvrdil korektnosť postupov úradu. Tento kontext nie je právne zanedbateľný, lebo ukazuje aj potrebu a funkciu právneho ukotvenia nezávislosti úradu pre efektívnu ochranu súčasných ako aj budúcich oznamovateľov, a ukazuje smerom k paralelnej motivácii predkladateľov zákona (veľmi otáznej z hľadiska legitimity), ktorá narúša nezávislosť úradu. Odôvodnenie vzniku nového úradu vyplývajúce z dôvodovej správy (zjednotenie rozdrobenia ochrany oznamovateľov a obetí trestných činov) ako cieľ nemôže obstáť v teste proporcionality z hľadiska rušenia existujúceho úradu a z toho vyplývajúceho zásahu do práv súčasného vedenia (napr. čl. 30 ods. 4 Ústavy) a v súčasnosti chránených oznamovateľov, lebo zjednotenie by bolo možné urobiť aj bez zrušenia existujúceho úradu. Paralelná pozorovateľná motivácia v zmene vedenia úradu cez obídenie súčasnej úpravy odvolania však nemôže byť legitímnym cieľom.

Ďalej návrh zákona výrazne zužuje rozsah ochrany poskytovanej oznamovateľom. Zatiaľ čo súčasná právna úprava poskytuje ochranu každému, kto oznámi korupciu alebo inú protispoločenskú činnosť zistenú v pracovnom kontexte, nová právna úprava obmedzuje preventívnu ochranu len na tých, ktorí podávajú oznámenie priamo proti svojmu zamestnávateľovi. Táto zmena má za následok, že oznamovatelia odhaľujúci protiprávne konanie v iných organizáciách alebo pri medziinštitucionálnej spolupráci zostanú bez možnosti preventívnej ochrany, čo môže oslabiť odhaľovanie závažných prípadov korupcie a inej protispoločenskej činnosti a zavádza tým dvojakú kategóriu oznamovateľov.

Návrh tiež zavádza retroaktívne účinky, ktorými umožní prehodnotiť ochranu vyše 100 osôb, ktorým bola ochrana už priznaná podľa súčasnej právnej úpravy. Spätné odobratie zákonnej ochrany osobám, ktoré konali v dobrej viere a v súlade s vtedy platným právom, je v rozpore so základnými princípmi právnej istoty a legitímneho očakávania, ktoré patria k pilierom právneho štátu.

Okolnosti prijatia návrhu zákona len ďalej umocňujú obavy z jeho protiústavnosti. Vláda schválila návrh na mimoriadnom sobotnom rokovaní, pričom celý proces prebiehal bez riadnej verejnej diskusie a bez štandardného pripomienkového konania. Návrh bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní, hoci absentuje akýkoľvek legitímny dôvod naliehavosti, ktorý by takýto postup odôvodňoval. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky taktiež verejne konštatovala, že podmienky na použitie skráteného legislatívneho konania nie sú splnené. Samotný Úrad na ochranu oznamovateľov vo svojom oficiálnom vyjadrení uviedol, že návrh prichádza v čase, keď úrad rozhodol o troch sankciách voči Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a rozhoduje o štvrtej, a krátko po tom, čo súd potvrdil správnosť postupov úradu. Táto časová súvislosť tiež poukazuje na to, že ide o represívny krok voči inštitúcii, ktorá efektívne vykonávala svoju kontrolnú funkciu.

Z hľadiska práva Európskej únie návrh zákona priamo porušuje Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenia práva Únie. Táto smernica, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná, ustanovuje minimálne štandardy ochrany oznamovateľov (čl. 1), ktoré členské štáty nemôžu znižovať. Smernica vyžaduje, aby príslušné orgány na prijímanie oznámení vytvorili nezávislé a autonómne kanály, a aby mali dostatočné právomoci a zdroje na účinný výkon svojej funkcie (čl. 11). Návrh slovenskej právnej úpravy túto požiadavku obchádza tým, že najprv zriadil nezávislý úrad no následne ho ruší a formálne vytvára nový úrad. Fakticky tak umožňuje odvolanie súčasného vedenia a jeho dočasné nahradenie osobou určenou predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, čím priamo narúša inštitucionálnu nezávislosť úradu, cez ktorú je garantovaná nezávislosť a autonómnosť procesov chránených právom EÚ.

Smernica rovnako zakazuje zhoršovanie postavenia oznamovateľov a vyžaduje, aby členské štáty nezaviedli právnu úpravu, ktorá by viedla k zníženiu úrovne ochrany oznamovateľov (čl. 25). Narušenie princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní vyše 100 osôb, ktoré ju získali podľa súčasnej právnej úpravy, je priamym porušením tohto zákazu spätných účinkov. Aj Európsky parlament vo svojom uznesení z 18. januára 2024 výslovne varoval Slovenskú republiku pred presne týmto typom retroaktívneho zásahu do ochrany oznamovateľov a označil takéto kroky za ohrozenie finančných záujmov Európskej únie a integrity procesov súdnej a inej právnej ochrany.

Predložený návrh zákona o ochrane oznamovateľov predstavuje dôvod na začatie samostatného konania o porušení práva Európskej únie (infringement) podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Vzhľadom na to, že ochrana oznamovateľov je kľúčovým nástrojom boja proti korupcii a zneužívaniu európskych fondov, porušenie tejto ochrany priamo ohrozuje finančné záujmy Európskej únie, čím zvyšuje pravdepodobnosť aktivácie konaní proti Slovenskej republike. Nad rámec tohto konštatovania je možné poukázať aj na ohrozenie značných finančných prostriedkov poskytnutých Európskou úniou z Plánu obnovy a odolnosti na vybudovanie nezávislého úradu. Jeho navrhovaným zrušením vznikne reálna možnosť, že Slovensko bude musieť tieto prostriedky vrátiť z národného štátneho rozpočtu.

Právnici a právničky podpísaní nižšie sa zhodli na nasledujúcich záveroch:

1. Návrh porušuje základné princípy právneho štátu. Zrušenie inštitúcie úradu je neproporcionálne k deklarovaným cieľom, zasahuje do nezávislosti Úradu na ochranu oznamovateľov a je v rozpore s princípom všeobecnosti právnej úpravy obchádzajúc ustanovenia o odvolaní predsedu úradu. Retroaktívne odobratie ochrany porušuje zákaz retroaktivity a princíp legitímneho očakávania. Obchádzanie štandardného legislatívneho procesu porušuje procedurálne záruky demokratického zákonodarstva.
2. Návrh zákona predstavuje znaky zneužitia moci spočívajúceho v zásahu do fungovania nezávislej inštitúcie. Sankcionovaný orgán výkonnej moci presadzuje zrušenie sankcionujúcej inštitúcie, čím porušuje princíp objektivity a férovosti verejnej moci. Návrh negatívne zasahuje do jadra inštitucionálnej nezávislosti úradu ako kontrolného orgánu. Ide o zneužitie moci, konkrétne o zneužitie výkonnej a legislatívnej právomoci na odstránenie efektívnej kontroly orgánu, resp. orgánov výkonnej moci.
3. Návrh je v rozpore s právom Európskej únie, konkrétne so Smernicou 2019/1937. Porušuje princíp dôvernosti informácií a zákazu zníženia úrovne ochrany. Ochrana oznamovateľov je kľúčovou súčasťou boja proti korupcii a zneužívaniu európskych fondov. Porušenie tejto ochrany priamo ohrozuje finančné záujmy EÚ, a preto bude Slovenská republika s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť infringement konaniu.

K týmto záverom sme dospeli konsenzuálne ako osoby, ktoré sa profesne dlhodobo venujú otázkam ústavného práva, európskeho práva a ďalších právnych odvetví:

• JUDr. Daniel Šváby, bývalý sudca Súdneho dvora EÚ
• prof. JUDr. Ján Mazák, PhD., emeritný predseda Ústavného súdu SR a generálny advokát Súdneho dvora EÚ
• prof. JUDr. Ladislav Orosz, CSc., emeritný sudca Ústavného súdu SR a vysokoškolský učiteľ
• JUDr. Juraj Babjak, bývalý sudca Ústavného súdu
• doc. JUDr. Peter Kresák, CSc., ústavný právnik
• prof. JUDr. Mária Patakyová, CSc., vysokoškolská učiteľka, VOP (2017-2022)
• doc. JUDr. Marianna Novotná, PhD., univ. prof., dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
• doc. JUDr. Katarína Šmigová, PhD., LL.M, docentka medzinárodného práva, dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy
• JUDr. Martin Krivák, advokát a riaditeľ Právneho inštitútu
• doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD., vysokoškolská učiteľka a odborníčka na obchodné právo
• doc. JUDr. Andrej Beleš, PhD., Ústav európskeho práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
• Mgr. Lucia Berdisová, PhD., LL.M., akademička a vysokoškolská učiteľka
• Mgr. Martin Bulla, PhD., odborník na medzinárodné právo, University of Groningen, Holandsko
• doc. JUDr. Katarína Gešková, PhD., vysokoškolská učiteľka a advokátka
• doc. Mgr. Marek Káčer, PhD., vysokoškolský pedagóg
• prof. Mgr. Miroslav Lysý, PhD., vedúci katedry právnych dejín a právnej komparatistiky Praf UK
• JUDr. et Bc. Maroš Matiaško, LL.M., PhD., odborný asistent, katedra ústavného práva, PF UPOL Olomouc
• Mgr. Olexij M. Meteňkanyč, PhD., právnik a vysokoškolský pedagóg
• Mgr. Ivan Novotný, PhD., diplomat a vysokoškolský učiteľ
• JUDr. Dominik Šoltys, PhD., vedec a vysokoškolský pedagóg
• Mgr. PhD. Katarína Batková, právnička, riaditeľka VIA IURIS
• JUDr. Michaela Bielik Beláková, advokátka
• Mgr. Eva Braxatorisová, advokátka
• JUDr. Katarína Čechová, advokátka
• JUDr. Janka Debrecéniová, MJur, PhD., expertka na ľudské práva
• Mgr. Juraj Dubovský, advokát
• JUDr. Roman Frnčo, advokát
• doc. JUDr. Ing. Matej Kačaljak, PhD., advokát
• Mgr. Vladimír Kordoš, LL.M., advokát
• doc. JUDr. MUDr. Peter Kováč, PhD., advokát
• JUDr. Peter Kozák, PhD., právnik, odborník na medzinárodné právo
• JUDr. Andrej Krajňák, advokát
• JUDr. Peter Kubina, advokát
• Mgr. Ľubomír Lajčák, právnik
• Mgr. Marianna Leontiev, advokátka
• JUDr. Andrej Leontiev, LL.M., advokát
• Mgr. Mgr. Michal Lipták, PhD., advokát a filozof
• JUDr. Andrej Majerník, advokát
• Mgr. Peter Makýš, advokát
• JUDr. Radovan Pala, LL.M., PhD., advokát
• Mgr. Ing. Martina Palušková, právnička
• Mgr. Zuzana Pavlíčková, LL.M., expertka na ľudské práva
• JUDr. Tomáš Pázmány, advokát
• JUDr. Igor Ribár, advokát
• Mgr. Tomáš Rybár, advokát
• JUDr. Metod Špaček, Ph.D., diplomat a odborník na medzinárodné právo
• Mgr. Martina Štulrajterová, advokátka
• JUDr. Jakub Uhrinčať, LL.M., advokát
• JUDr. Jozef Vajda, advokát
• doc. JUDr. Peter Varga, PhD., odborník na právo EÚ
• Mgr. Zuzana Zoláková, špecialistka na ochranu súkromia a medicínske právo
• Mgr. Simona Perečinská, právnička
• Mgr. Patrik Ondrejech, právnik a aktivista
• Bc. Marek Janiga, študent práva