prvýkrát v dejinách mali Slováci jasne vymedzené hranice svojho územia a z národa, ktorý v Rakúsko-Uhorsku nemal právo na existenciu, sa stal jeden zo štátotvorných národov.
Prvý samostatný štát Čechov a Slovákov vznikol 28. októbra 1918, keď Národný výbor československý v Prahe prijal zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc.
Dátum jej vzniku sa v Slovenskej republike (SR) po roku 1993 pripomínal ako pamätný deň – Deň vzniku samostatného Československa. V novembri 2020 poslanci Národnej rady (NR) SR schválili dve novely zákona, na základe čoho sa 28. október zmenil na štátny sviatok – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Sviatok však nie je dňom pracovného pokoja.
Prvá ČSR vznikla na troskách rakúsko-uhorskej monarchie, pričom české a slovenské snahy vymaniť sa spod vplyvu Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Národný politický program mali však Slováci sformulovaný už od polovice 19. storočia. Jedným z jeho hlavných autorov bol Ľudovít Štúr, ktorý vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný a svojbytný národ, a požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska. Program však nemal šancu na realizáciu najmä po neúspešnom povstaní Slovákov voči Maďarom v rokoch 1848 - 1849 a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867.
Oživenie slovenskej otázky priniesla prvá svetová vojna, ktorá vypukla v lete 1914. Keď priebeh vojny naznačil, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrajú, začali sa rodiť rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe, pričom ako najvýhodnejšie sa ukázalo riešenie vytvoriť československý štát. Postavila sa zaň slovenská komunita v Spojených štátoch amerických (USA), ktorá 22. októbra 1915 spolu s českými predstaviteľmi podpísala Clevelandskú dohodu.
Lídrom zahraničného československého odboja sa stal Tomáš Garrigue Masaryk. Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada (ČSNR), na sformovaní ktorej sa výrazne podieľal aj Slovák Milan Rastislav Štefánik. Diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Edvarda Beneša výrazne dopomáhali aj úspechy československých légií, ktoré boli ozbrojenými zložkami budúceho československého štátu a podliehali ČSNR. Do konca prvej svetovej vojny pôsobilo v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku okolo 100.000 legionárov.
Českí politici predniesli v máji 1917 na zasadnutí ríšskeho parlamentu vyhlásenie, v ktorom žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom. Vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár, ktorý 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši vsunul do rezolúcie i požiadavku práva na sebaurčenie národov.
Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Masaryk podpísali 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu a 14. októbra 1918 vznikla v Paríži dočasná československá vláda. Snahu vytvoriť spoločný a demokratický štát Čechov a Slovákov deklarovala aj Washingtonská deklarácia zverejnená 18. októbra 1918.
Vzniku prvej ČSR predchádzalo stretnutie predstaviteľov zahraničného a domáceho odboja v Ženeve. Na tomto stretnutí 28. októbra 1918 vznikla dočasná československá vláda. V ten istý deň prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie a československý Národný výbor v Prahe vydal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom oficiálne vznikla Československá republika.
O dva dni neskôr, 30. októbra 1918, sa v Turčianskom Svätom Martine konalo verejné zhromaždenie, na ktorom prijali deklaráciu, v ktorej sa Slováci jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi. Dočasné Národné zhromaždenie 14. novembra 1918 zvolilo Masaryka za prezidenta republiky, zároveň vznikla československá vláda, ktorej predsedom sa stal Karel Kramář. Existenciu republiky, jej hraníc potvrdili mierové zmluvy: Versaillská s Nemeckom (1919), Saintgermainská s Rakúskom (1919) a Trianonská s Maďarskom (1920).