z klamstiev predsedu branno-bezpečnostného výboru Glücka, ministra obrany Kaliňáka a ďalších predstaviteľov vládnej koalície o ruskom systéme protivzdušnej obrany S-300 je mi už doslova nevoľno. A k tomu sa pridalo aj nedeľné zavádzanie Igora Matoviča, ktorý sa opäť snaží získať lacné politické body a uloviť voličov Demokratov.
Fakty sú však neúprosné.Áno – po ruskej invázii na Ukrajinu darovala Hegerova vláda nefunkčný systém S-300 Ukrajine. A áno – za tento systém sme z mierového nástroja EÚ získali 82 miliónov eur, čo už oplakávači akosi zabúdajú spomenúť.
Ale pravdou tiež je, že ten systém bol nefunkčný dlhé roky – počas tretej vlády Roberta Fica, vlády Petra Pellegriniho aj vlády Igora Matoviča.
Prečo?
Pretože na jeho funkčnosť boli potrebné ruské súčiastky a ruská technická asistencia. Po sankciách zavedených po anexii Krymu to nebolo možné. A po 24. februári 2022 už vôbec nie.
Preto je absurdné, keď dnes tí istí politici, ktorí roky neboli schopní S-300 sfunkčniť, nariekajú nad jej „stratou“.
Veď aj keby sme si ten systém nechali, bol by nám na nič. Na rozdiel od Ukrajincov, ktorí prevádzkovali viacero systémov S-300, mali infraštruktúru, súčiastky, skúsenosti aj motiváciu.
A najväčšia hanba?
Keď tieto bludy šíri aj súčasný prezident a vrchný veliteľ Ozbrojených síl – ten istý, ktorý ako premiér mal dva roky na to, aby systém sfunkčnil. Neurobil nič – a teraz hovorí o „vzdávaní sa protivzdušnej obrany“.
A napokon zásadná otázka pre všetkých, ktorí dnes nariekajú nad „stratou S-300“ a zároveň relativizujú alebo rovno obhajujú ruskú agresiu:
Proti komu by nás podľa vás mala táto S-300 vlastne chrániť?
Ak si niekto myslí, že suverenita Slovenska spočíva v držaní nefunkčnej ruskej techniky, mal by sa zamyslieť nad tým, čo vlastne znamená bezpečnosť v rámci NATO.
Lebo klamstvami, demagógiou a geopolitickým farizejstvom sa k vyššej obranyschopnosti určite nedopracujeme. Ak to myslíme s obranou vážne, potrebujeme nie nostalgiu, ale investície do modernej, funkčnej techniky od spojencov z NATO alebo z Izraela.
Text bol publikovaný na FB Petra Weissa.