občianska iniciatíva MY SME LES zistila, že Správa Tatranského národného parku pred niekoľkými dňami ťažila na štátnych pozemkoch priamo v rezervácii Kôprová dolina, aj keď mimo jej najprísnejšie chránenej časti. Lokalita sa zároveň nachádza v Chránenom vtáčom území Tatry, v Území európskeho významu Tatry a v Biosférickej rezervácii Tatry. Ako tzv. „náhodná ťažba“ boli vyťažené prevažne stojace suché smreky, z ktorých už v minulosti vyletel lykožrút a tým pádom nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu. Iniciatíva podáva podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
“Takáto ťažba v národnom parku ide úplne proti jeho cieľom,” hovorí Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les. “Nielenže takéto stojace suché stromy nepredstavovali žiadne riziko z hľadiska premnoženia podkôrneho hmyzu a otázna je aj ekonomická návratnosť ťažby takéhoto čiastočne znehodnoteného dreva, no najdôležitejšie je, že stojace suché stromy sú z ekologického hľadiska veľmi dôležité pre lesný ekosystém, dodáva Kameniar, ktorý sa v rámci doktorátu z ekológie lesa vo svojom výskume venoval predovšetkým stredoeurópskym pralesom, ich biodiverzite a prírodným narušeniam. „Stojace suché stromy poskytujú napríklad viacerým vzácnym druhom vtákov možnosti na hniezdenie. Náš najvzácnejší ďateľ, ďateľ trojprstý, potrebuje rozľahlé lesy, kde má v priemere aspoň 30 metrov kubických mŕtveho dreva na hektár. Preto v bežných hospodárskych lesoch prakticky nežije. Ak nenájde vhodné podmienky už ani v rezervácii, tak kde potom?” pýta sa Kameniar.
Karol Kaliský
Neďaleko miesta ťažby boli nájdené aj pobytové znaky hlucháňa hôrneho, ktorého početnosť na Slovensku sa za posledné desaťročia znížila až o 70%. Hlavným dôvodom je ničenie jeho biotopov ťažbou dreva. Pre poškodzovanie jeho biotopov a nezabezpečenie priaznivého stavu jeho populácie Slovensko prehralo súdny spor s Európskou úniou. Plateniu astronomických pokút sme sa zatiaľ vyhli len tým, že predchádzajúce vlády urobili kroky pre zlepšenie stavu.
Súčasný poverený riaditeľ TANAP-u Ing. Peter Olexa nedávno čelil ostrej kritike verejnosti za to, že bol v minulosti odsúdený za pytliactvo. Okrem toho bol v minulosti členom agresívnej facebookovej skupiny s názvom “Zjb ochranára, zachrániš strom” a podľa Michala Kiču (Demokrati) boli u neho pri domovej prehliadke údajne nájdené aj pozostatky uloveného rysa a kamzíka. Minister životného prostredia Tomáš Taraba napriek tomu neprijal jeho rezignáciu.
“Zdá sa, že toľko očakávaná a tak prepotrebná reforma národných parkov, ktorú spustila ešte predchádzajúca vláda a ktorá mala ambíciu zastaviť bezbrehú ťažbu dreva, výstavbu a poľovanie uprostred našich z pohľadu ochrany prírody najcennejších území, napredovať tak skoro nebude. Žiaľ dnes sme namiesto jej napĺňania opäť svedkami takých vyhlásení čelných predstaviteľov MŽP, takých personálnych výmien a takých krokov namierených proti prírode, ktoré nás v ochrane prírody vracajú o niekoľko desaťročí naspäť.” dopĺňa Karol Kaliský z Iniciatívy My sme les, ktorý ťažbu v tatranskej rezervácii objavil a zdokumentoval.
Karol Kaliský
“Ako chceme naplniť medzinárodné štandardy pre národné parky, ak nie sme schopní rešpektovať a napĺňať podmienky ochrany prírody ani v tatranských rezerváciách? Necitlivé a neodborné ťažbové zásahy ničia alebo poškodzujú biotopy chránených živočíchov, pre ktoré tu – v Tatranskom národnom parku – boli vyhlásené aj európsky významné územia v rámci sústavy NATURA 2000.
Tatry ešte vždy ukrývajú neuveriteľne bohaté a rozmanité prírodné dedičstvo a TANAP sa ešte stále môže stať prvým národným parkom na Slovensku, spĺňajúcim medzinárodné kritériá. Môže byť vzorom nie len pre naše, ale aj zahraničné chránené územia.
No odborná organizácia ochrany prírody – Správa TANAPu – stojí dnes na križovatke. Konečne sa štátne pozemky dostali spod pôdohospodárov do rúk ochranárom. Ide len o to, či si ochranári zachovajú svoju odbornosť, alebo podľahnú politickým tlakom, developerom, drevárskej a poľovníckej lobby a buranstvu, pretláčanému z najvyšších miest.
Držím palce všetkým štátnym ochranárom, aby nepodľahli týmto tlakom, ktorým budú bezpochyby vystavení a aby sa im podarilo ochrániť pre ďalšie generácie to najcennejšie čo táto krajina má – prekrásnu slovenskú prírodu.” uzatvára Kaliský.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.