v tom istom čase Putin podpisuje návrh zákona o zavedení elektronického povolávacieho rozkazu na uľahčenie mobilizácie. Rusko zintenzívňuje spoluprácu s Čínou, čo akiste neznamená obchádzanie špičkových technológií. Isteže ide o technológie použiteľné vo vojne a fízľovaní. (Nemyslíte si, dúfam, že im ide o to, aby mali popi na čom počúvať pop-mjúzik.) Nuž, a Číňania medzičasom už zaplavili svet svojimi technológiami. Ktovie? Možno aj oni majú nejakých svojich patriarchov, ktorí im z času na čas pripomenú, že by sa nemali nechať omámiť dosiahnutými úspechmi. Technológie však nemusia byť, a v podobných režimoch dozaista nie sú, nástrojom rozmaznávania vlastného obyvateľstva. Sú predovšetkým nástrojom boja proti nepriateľovi. A to nespochybňujú ani mravokárcovia, aspoň pokiaľ verne slúžia vládnucej moci.
Nie, totalitné režimy nikdy nepohŕdali technológiami. Nikdy ich nepodceňovali. Urobili čokoľvek, aby ich získali. Konieckoncov: aj ten kosák a kladivo boli len emblém, vyznievajúci až ironicky, vzhľadom na ambície režimov, ktoré sa nim oháňali. Sovietsky zväz aj maoistická Čína mohli byť na západe pokladané za „zaostalé“ v najrôznejších parametroch, ich vodcovia však nikdy nepestovali ilúzie o tom, že by sa nástrojmi hrdzavejúcimi od dôb predmoderných dal poraziť technologicky vyspelý kapitalizmus. Marxisticko-leninský svetonázor sám takýto omyl vylučoval: vízia komunistickej spoločnosti nebola víziou návratu do predchádzajúcich fáz „dialektického vývoja“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.