na Slovensku sa často hovorí, a to aj v kruhoch tých, ktorí boli proti rozdeleniu republiky, že je vlastne dobre, že sa spoločná republika rozdelila. Že nás to núti spravovať si svoje vlastné veci verejné a že sme stratili fackovacieho panáka, českú polovicu štátu, na ktorého sme mohli hádzať vinu za svoje neúspechy.

Na jednej strane je asi pravdou, že nemožnosť hádzať vinu na iných nám nastavuje zrkadlo vlastných schopností spravovať krajinu. A to teda nie je žiaden krásny pohľad. Ak by sme mali šancu na niekoho sa vyhovoriť, asi by sme to veľmi radi stále robili.

Na strane druhej sme veľa stratili. Reči o tom, že veď s Českom máme stále skvelé vzťahy, dokonca lepšie vďaka rozdeleniu, ignorujú fakt, že dve rozdelené časti celku nemajú polovičnú váhu. Majú menej, sú menej. Československo bola značka, bol to pojem a bol to štát, ktorý mal svoju váhu aj na medzinárodnej scéne. Nech by sa Česko a Slovensko akokoľvek snažili, nedosiahnu rovnakú váhu. Sú to proste dva malé štáty v strede Európy.