slovensko je špecifické istým fenoménom, ktorý trvá od vzniku republiky. Ak sa v politike vyskytne problém, tak pre mnohých je jediným možným riešením založenie novej frakcie, strany alebo hnutia. Ponovembrová história je pretkaná stranami, ktoré slúžili na jedno použitie. Ako pripomenul prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov, „nespokojní odídenci z už existujúcich strán alebo ambiciózni politickí aktivisti skúšajú šťastie so založením novej strany a pomerne často im to aj vychádza. Novozaložené SOP, ANO, SDKÚ, Most-Híd, SaS, Za ľudí sa takto vo voľbách dostali do parlamentu“.

Čo sa skrýva za túžbou zakladať nové strany? Jedným z možných vysvetlení je podľa Mesežnikova nestálosť elektorátu, ktorý nezvykne byť lojálny (často z dobrých dôvodov) jednej politickej strane dlhšie ako jedno volebné obdobie. „Nespokojní voliči so svojou dovtedajšou voľbou, často aj sklamaní, hľadajú niečo iné, nové.  Čo sa však zatiaľ za tých viac ako tridsať rokov parlamentnej demokracie u nás nestalo – že politici, ktorí už skončili svoju politickú kariéru, sa vrátili do politiky znovu, s novým straníckych projektom. Toto sme tu ešte nemali,“ vysvetľuje Mesežnikov.

„Má takáto strana nádej na úspech? Nemá, keďže úspešná strana musí v prvom rade existovať a uchádzať sa o priazeň voliča vo volebnom ringu.“