krátko po voľbách v roku 2020 sme na stránkach denníkov a na sociálnych sieťach členov vlády Roberta Fica či Petra Pellegriniho čítali, že sa na Slovensko vracia pravicová vláda. Nič vtipnejšie a viac odtrhnuté od reality som už roky na titulkách nevidel. Nie, v roku 2020 nielenže nevznikla pravicová vláda, ale vznikol bezpohlavný útvar, ktorý má značný problém s identitou. 

problémy s identitou

Najviac o stave našej „pravice“ povedia jednotlivé strany. O strane Za ľudí nie je viac potrebné písať a najbližšia relevantná téma bude v súvislosti s touto stranou na mieste, až keď sa Veronika Remišová a zvyšné dámy objavia na kandidátke OĽaNO, čím sa kruh uzatvorí. Okrem iného bola strana Za ľudí prinajlepšom centristická a samotný exprezident Andrej Kiska má od klasických rakúskych liberálov tiež poriadne ďaleko. Lepšie to nie je ani pri najsilnejšej vládnej strane. Klub OĽaNO je obchod so zmiešaným, a nie vždy kvalitným tovarom. Nuž a Sme rodina je údajne konzervatívna strana, na čele ktorej je Boris Kollár. Fekišovce na národnej úrovni. 

Jediný pravicový element je strana SaS, ktorá však buduje národnú vodíkovú stratégiu. Pozdravujeme predsedu Sulíka a jeho obľúbeného ekonóma Miltona Friedmana.