veci a osoby

Neobviňujme technológie z toho, že, sú zneužité. Oddávna sa hovorí napr., že „víno nie je vinné tým, že sa ľudia opíjajú“. Je na tom kus pravdy, hoci pravdou je aj, že existencia vína nám popri iných, ušľachtilejších možnostiach jeho kultivovaného požívania, otvára aj možnosti jeho vulgárneho zneužívania. Alebo vynález hokejky: tá je určená predovšetkým na to, aby som ňou v rámci pravidiel hry spracovával puk a s trochou šťastia ho doručil do bránky – pokiaľ možno, súperovej. Keď sa však rozhodnem vytrieskať ňou rozhodcu alebo ju hodiť do obecenstva, pokutovaný som ja, nie hokejka. Tá nemôže niesť zodpovednosť za spôsobené ujmy, aj keď je pravda, že jej prostá existencia mi v tomto otvára isté možnosti. Ale nástroj je nástroj, subjekt je subjekt. A subjekt má v tomto prípade smolu spojenú s privilégiom: sloboda a zodpovednosť sú vždy atribútom niekoho, nie niečoho.

rozum a vášne

Človek je živočích rozumný, no nielen rozumný. Rozum nerozhoduje sám. Ba možno sa domnievať, že odkázaný len na seba by bol bez pomoci emócií motivačne nemohúci. Rozum môže vášne vzdelávať, a tak ich dlhodobo a postupne usmerňovať (v tom spočíva výchova), nemôže ich však zrušiť ani nahradiť – tak ako volant v aute nemôže nahradiť plyn a brzdu. Zdá sa, že naša schopnosť morálneho rozhodovania sa v každom prípade zakladá na zložitej a krehkej súhre „kormidla“ rozumu a hnacej sily vášní. A ak sa táto súhra poškodí (napr. v dôsledku chybne poňatej výchovy), máme zarobené na malér. Spomenutá schopnosť „jemnej súhry“ zákonite prináleží človeku ako osobe. V dave rozum prichádza skrátka; je na tom o to horšie, o čo rozsiahlejší, anonymnejší je dav, teda o čo viac odosobnený je jednotlivec v dave. Najväčšie zločiny sa dajú páchať vtedy, keď je páchateľ zbavený osobnostných atribútov, keď sa sám zmení na nástroj, ktorý k obetiam nemá žiadny osobný vzťah. Bez tohto momentu by sa v 20. storočí nedala docieliť „efektivita výkonu“, ktorou sa vyznačoval holokaust prevádzkovaný nacistami, alebo masová likvidácia triedneho nepriateľa, praktikovaná boľševikmi. Dodajme, že k odosobneniu katov tu pristupovalo aj zámerne praktikované odosobnenie obetí, ktoré následne prestali byť pokladané za ľudské bytosti.