nielenže nikto v tom predvolebnom čase nabitom sľubmi nespochybňoval, že treba zvýšiť objem financií určených na zdravotníctvo, ale všetci vrátane exministra Mareka Krajčího, sa jednohlasne zhodli na tom, že navyšovanie prostriedkov musí byť predvídateľné, pravidelné a systémové. A že je nutné čím skôr stanoviť nárok pacienta a kritériá kvality a efektivity. Tak, aby bolo možné zdravotnú starostlivosť plánovať, následne jej kvalitu a efektivitu vyhodnocovať a nakoniec vyvodzovať hmotnú zodpovednosť manažmentu.

Dnes, keď rátame škody na životoch, personále, odloženej starostlivosti a budúcich stratených životoch, prichádza rozhodnutie ministra financií Igora Matoviča o znížení financií určených na zdravotníctvo o 230 miliónov eur. Áno, toho Igora Matoviča, ktorý síce deklaroval úplnú oddanosť názoru odborníkov (samozrejme, len tých, ktorí s ním bezvýhradne súhlasia v čomkoľvek),  a potom v rozpore s ich odporúčaním nakupoval nepresné, ergo škodlivé a drahé antigénové testy. Toho Matoviča, ktorý nevydržal ani do podania žiadosti, a už vôbec nie do schválenia použitia vakcíny Sputnik v EMA a nakupoval vakcíny do zásoby. A toho istého Matoviča, ktorý zdôvodňoval nutné oddlženie nemocníc (570 miliónov eur na konci roka 2020), oddlženie VšZP 100 miliónov eur tiež na konci roka 2020) či jej navýšenie základného imania o dodatočných 200 miliónov eur, čo nemožno považovať za nič iné ako za dofinancovanie alebo ešte presnejšie dotovanie štátnej poisťovne, navyše z peňazí všetkých poistencov.

Rozhodnutie  znížiť finančné prostriedky rezortu zdravotníctva  takmer o  štvrť miliardy je nepochopiteľné, no schopnosť čudovať sa sme stratili už dávno. Toto rozhodnutie je nezodpovedné a neobhájiteľné. Platba za poistencov štátu (deti, nezamestnaní, dôchodcovia, rodičia na rodičovskej dovolenke či odkázané skupiny obyvateľov, ktorých sú takmer tri milióny) je v porovnaní s pracujúcimi neférovo nízka a zároveň absolútne nepostačujúca, keďže práve títo poistenci sú z definície najväčšími konzumentmi zdravotnej starostlivosti. Na ilustráciu toho, ako sa zväčšuje priepasť medzi úrovňou zdravotníctva medzi nami a našimi najbližšími susedmi, ktorí sú nám blízki nielen geograficky, ale aj historicky a ekonomicky, môžeme spomenúť fakt, že kým na Slovensku platí štát za svojich poistencov sotva 40 eur, v ČR je to 70 eur a od budúceho roka ešte o 8 eur viac.