vyhlásiť niehoho za blahoslaveného alebo za svätého, to je komplikovaný proces. Vyžaduje si zhromažďovanie materiálov, ich preverovanie, keď žijú pamätníci, musia podať svedectvo. Je tam fáza domáca aj rímska. Teraz u nás rezonuje znovuotvorenie kauzy blahorečenia biskupa Jána Vojtašáka. 

Na prvý pohľad to vyzerá ako hra kto z koho. Katolíci provokujú, nekatolíci prskajú. Objavujú sa opätovné námietky, ktoré sa týkajú biskupovej spolupráce s režimom vojnového slovenského štátu. Napokon, kvôli nim bol jeho proces už raz zamietnutý. Kedysi v katolíckej cirkvi pri kauzách svätých fungoval takzvaný  „diablov advokát“. Žalobca mal zhromaždiť všetky dôkazy proti svätorečeniu danej osoby. 

Tak sa napríklad do zoznamu blahorečených nikdy nedostane Tomáš Kempenský, autor najčítanejšej knihy o duchovnom živote Nasledovanie Krista. Keď otvorili jeho rakvu, bol v neprirodzenej polohe a veko rakvy zvnútra bolo poškriabané nechtami. Keďže sa Kempenský v hrobe prebral, nebolo isté, či zostal verný Ježišovi až do konca.