Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mojej, ale nielen mojej mame, patrí vďaka

.eugen Korda .názory

Na úvod len toľko. Takých mamičiek, akou bola tá moja, boli v komunistickom Československu tisíce. Aj preto moje slová patria aj im. Ak nežijú, nech ich, samozrejme, ak chcú, prijmú ich deti a vnúčatá, lebo keby nebolo ich milujúcich, odvážnych a charakterných žien, tak by tu mnohí z nás neboli.

Eugen Korda

v roku 1950 obvinili môjho otca komunisti z protištátnej činnosti a odsúdili ho na 16 rokov tvrdého väzenia. Podobne naložili s mnohými členmi našej rodiny. V Československu sa v tej dobe zatváralo a popravovalo ostošesť. Takých rodín akou tá naša boli tisíce.

Mnoho rokov po otcovom návrate z väzenia a smrti oboch rodičov som si konečne prečítal otcovu korešpondenciu s mamou. Samozrejme, písať mohli len to, čo im väzenskí cenzori písať povolili. V podstate tam boli také banálne vety: Mám sa dobre, nič mi nechýba, myslím na teba, bozkávam ťa. Nič iné by im napísať a hlavne poslať nepovolili. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite