milan Lasica má dnes narodeniny. Prvý krát v živote som ho videl v nejakej hre, ktorej názov si veru nepamätám, tak je to dávno. Spolu s Júliusom Satinským ju hrali na hádam najmenšom javisku, aké sa dalo na Slovensku nájsť a to javisko bolo a teraz sa podržte, v Dome Československo – sovietskeho priateľstva. 

Do hľadiska sa zmestila iba hŕstka divákov, ale bavili sa ohromne, vrátane mňa. Bolo to také zjavenie v tej šedi komunistickej kultúry, ktorá dusila celú krajinu ako zasmradnutá perina. Vtedy som ani netušil, že sa dívam na dvoch mužov, ktorých humor ma bude sprevádzať  celý život. Napriek tomu, že sa ich komunisti snažili vymazať z našich sŕdc, nikdy sa im to nepodarilo.