zvyčajne je až dojemné sledovať týchto ľudí, ako vedia precítiť tento sviatok, ako si ctia svoje tradície a ako sú na hrdí na to, že svoju úctu k nim môžu raz do roka predviesť celému Slovensku.
Nie inak tomu bolo aj tento rok. Len škoda, že pán farár dovolil obyvateľom, aby sa do lavíc natlačili ako sardinky. Mali síce rúška, ale boli tam aj takí, ktorí neodolali a svoje hrdé nosy vystavovali na obdiv celému svetu. Nuž, covid tak zrejme nemal žiadny problém, aby sa vydal na cestu od tváre k tvári a využil čas omše na to, aby sa usadil v dýchacích cestách mnohých veriacich.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.