nie je zvláštne, že pri voľbe najmocnejšieho muža na poli spravodlivosti sa stretávame s pohľadom, že proces výberu prekročil mieru slušnosti či objektívnosti? Ak má totiž spravodlivosť stáť aj na týchto základných predpokladoch, nemali by byť samozrejmé aj pre členov komisie a celú odbornú diskusiu? Akoby sme zabúdali, o čo tu vlastne ide. 

Alebo sa to len tvári ako zabúdanie? V prvom rade treba pripomenúť, že pozícia generálneho prokurátora je predovšetkým manažérska funkcia, ktorá chráni právo. Generálny prokurátor nebdie iba nad trestným či špeciálnym úsekom, ale musí sa aktívne venovať aj „netrestnému úseku“, kde je dokonca viac práce. Dennodenné stráženie spravodlivosti je tu natoľko rozsiahle a závažné, že nestačí byť len človekom najvyšších osobnostných a morálnych kvalít. 

 Tie sú „iba“ absolútnym základom. Generálny prokurátor by mal mať reálne skúsenosti s najzložitejšími spismi. Tie predurčujú jeho kvalifikáciu zastávať tento post. Kládol, resp. kladie aktuálny proces výberu osobitný dôraz na odbornosť, prácu a výsledky jednotlivých kandidátov? Nemôžeme tlieskať transparentnosti výberu, ak je vedený tak nedôstojne, že už sám proces voľby sa v očiach verejnosti vzďaľuje od vrátenia vážnosti tomuto úradu.