hrdinovia
Keď niektorí politici milujúci moc a milujúc ju do krajnosti utrpia po špinavej kampani prehru, cítia hlbokú vnútornú krivdu. Majú pocit, že počas rokov vo funkciách sa obetovali pre národ, celý svoj život zasvätili službe a ako odmenu dostali nevďak a opovrhnutie. Tento pocit mal Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda a má ho teraz aj Robert Fico. Títo páni sa cítili hrdinami, ktorí svoj život strávili v službe. Sú však aj pekné príklady hrdinov. Sú nimi ľudia, ktorí sa rozhodli obetovať celý svoj život iným. Poznám mladého muža, ktorý veľmi túžil uplatniť svoj talent vo verejnej sfére, mal vyštudovanú skvelú zahraničnú školu a o pár rokov by z neho možno bol špičkový diplomat. Nebude to tak. S manželkou majú už tretie dieťa a kariéra ustúpila. Asi o ňom nikdy v živote nebudete počuť. Pre mňa je to hrdina. A ešte sú iné typy hrdinov. Vo Vrútkach vyčíňal vrah, zrejme nešťastný a nebezpečný človek. Detaily ešte nepoznáme, ale zdá sa, že učiteľ matematiky a chémie Jaroslav Budz sa mu postavil do cesty. Dnes je mŕtvy. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.
pellegrini
S dojatím a pátosom hovoril Peter Pellegrini o svojom odchode zo strany Smer. S šarmom jemu vlastným odkazoval všetkým spolupútnikom, že dúfa, že si dokážu aj po tomto rozhodnutí podať ruky a pozdraviť sa na ulici. S úvahou jemu vlastnou sa spokojne vyhýbal odpovedi na otázku, kto všetko s ním do novej strany pôjde – vie, že situácia mu praje, podporu má veľkú a odchod od Fica mu v jeho nebotyčných plánoch môže pomôcť ešte viac, ako keby sa otec zakladateľ Smeru dobrovoľne a bezpodmienečne vzdal. Kto však je Peter Pellegrini naozaj? Čo dokáže priniesť tento nesmierne talentovaný politik krajine, ktorej chýbajú rovní a charakterní, no zároveň aj schopní ľudia vo vrcholovej politike? Nepochybne je iný ako Fico. Nebude útočiť na Rómov, nebude vyťahovať Sorosa.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.