moja dcérka sa poctivo stará, aby jej syn, teda môj vnuk Timko, doma celkom neosprostel a každý deň sa s ním učí. Celkom určite to robia aj tisíce iných mamičiek na Slovensku a milióny na celom svete. Obdivujem ich. Niekedy to chce naozaj veľkú trpezlivosť a výdrž. Dnes mi napísala, že Timko dostal za úlohu nakresliť k slovám obrázky tak, aby zodpovedali významu tých slov. Okrem iných tam bolo aj slovo „muchotrávka“. Timko k nej nakreslil niečo, čo sa podobalo nie na muchotrávku, ale na tučnú muchu. Keď sa ho dcérka spýtala, že prečo je tam mucha a či vlastne vie, čo podľa neho výraz muchotrávka znamená, odpovedal úplne logicky: „To je mucha, čo má jed.“ No nemiluj ho!
Z nemocnice som doma už viac ako týždeň. Žlčník je fuč a podobne je na tom aj moja kondícia. Ledva sa motám a dokonca nemám chuť ani na to, na čo som chuť vždy mal. Schudol som 9 kilogramov. Vraj mi to pristane, tvrdí žena. Ja jej však neverím ani slovo. Zo závisťou sa kukám na vyprážané rezne, pečený bôčik či vajíčka na cibuľke a slaninke. Na jednej strane by som mal byť rád, že už budem mať navždy od žlčníka pokoj, na strane druhej pokušenie skúsiť, či tú diétu treba naozaj brať smrteľne vážne a do písmenka dodržiavať, je obrovské. Každý deň s tým bojujem.
Našťastie, som zatiaľ nenašiel dosť odvahy, aby som si žalúdok napchal niečím, čo ma odrovná. Nevylučujem však, že obžerstvo nakoniec zvíťazí nad zdravým rozumom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.