Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Nadviažme na to, čo bolo dobré

.martin Mlýnek .názory

Nadviažme na to, čo bolo dobré pred nástupom fašizmu a komunizmu na Slovensku, osvojme si to najlepšie, čo je dnes vo svete.

pokles ekonomickej aktivity bude celosvetový a Slovensko zasiahne viac, keďže sme závislí od zahraničného obchodu. Obnova rastu je však priamo závislá od flexibility. Liberalizácia na všetkých frontoch, ktoré ekonomickú aktivitu tlmia, je nutná.

Slovenská ekonomika pred 1948 resp. 1938 vyzerala úplne inak. Prevažná väčšina obyvateľov boli samoživitelia. Iste, Slovensko bola predovšetkým agrárna krajina, ale to neznamená, že by bola zaostalá. Aspoň v rovine podnikateľských inovácií už desaťročia patrila k pokrokovým krajinám vo svete. Ako to myslím?

Príbeh začal písať Samuel Jurkovič. Naviazal na dlhodobú 600 rokov trvajúcu tradíciu dobročinných bratstiev a bratských pokladníc na území Slovenska. Bol zakladateľom Spolku gazdovského v Sobotišti (1845) a ako jeden z prvých v Európe tak naštartoval formy podnikania, ktoré sa stali kostrou ekonomického systému na území Slovenska. 

Za niekoľko rokov a desaťročí vznikli rôzne formy družstiev od potravných, nákupných, odbytových, cez výrobné a prevádzkové a asi najdôležitejšie úverové družstvá a spoločné pokladnice. Predovšetkým úverové družstvá financovali rozvoj vidieka a podporovali podnikateľské aktivity roľníkov, vinárov či remeselníkov.

Celkovo pred kolektivizáciou existovalo na území Slovenska viac ako tritisíc družstiev rôzneho typu a najčastejšie boli práve úverové družstvá a potravné družstvá. Úverové družstvá pôsobili ako malé banky v regióne a okrem krátkodobých úverov, poskytovali aj úvery založené majetkom, pôdou, teda obdoba dnešných hypotekárnych úverov.

Podstatné je, že ekonomika bola prevažne samoorganizovaná zdola a nie opačne, teda zhora od štátu. Tridsať rokov po páde komunizmu by mal štát zmeniť svoj pohľad na svoju rolu v ekonomike a mal by liberalizovať ešte viac podmienky podnikania a predovšetkým by sa mal zamerať na také reformy, ktoré by umožnili jednoduchšie a administratívne nenáročné podnikanie kdekoľvek a pre čo najviac ľudí.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite