06:30 Nemyslím si, že niekoho zaujíma, s akou náladou som sa zobudil. Pre tých, ktorí podliehajú depresii a strachu, poviem len toľko, že som sa zobudil s úsmevom. A vlastne ani neviem prečo. Možno preto, že bol pekný slnečný deň, nič ma nebolelo (okrem krčnej chrbtice), žiadny politik ma nepriviedol do stavu nepríčetnej zúrivosti a moja žena ešte spala, tak nebehala po byte a nedezinfikovala. Jedine ona ma vie priviesť do stavu úplného zrútenia tým, že je strašne opatrná a podľa mňa aj zbytočne vystrašená.
09:00 Zapínam televízor. Matovič má hovoriť o najnovších opatreniach vlády. Keď bol opozičným politikom tak sústavne chodil na tlačové konferencie neskoro. Obyčajne sa vyhovoril na zápchy na diaľnici. Nezmenil sa. Meškal aj teraz. Neviem prečo, ale ani sa na neho veľmi nehnevám.
Prvým dôvodom je, že som sedel doma na zadku a druhým, že jeho vláda rokovala do noci a on sa do postele celkom určite nedostal skôr ako hodinu po polnoci. Kto vie, či zobudil ženu? Čo jej asi tak hovoril? Možno, že takto si on veru svoje „premiérovanie“ nepredstavoval a že aj tak trochu závidí tomu Kiskovi, že môže byť pri rodine.
Fico s Pellegrinim a celou tou ich mafiánskou partičkou sa musia v duchu tešiť ako malé deti. Ale aj trochu báť, keď si predstavia, čo sa im môže stať, keď sa nová vláda trochu spamätá. Nechcel by som byť v ich koži. Pán predseda vlády dnes ráno dlhé minúty hovoril a ja si myslím, že tie informácie mohol nechať oznámiť iným a venovať sa dôležitejším veciam, ako sa pred kamerami prehrabávať v papieroch. No, doprajme mu to.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.