z európskych Pirátskych strán sú tí českí najúspešnejší: od roku 2017 majú 22 poslancov v 200-člennej snemovni, od vlaňajška držia post primátora hlavného mesta, od tohto roka majú troch europoslancov. Kým inde v Európe už má toto hnutie – ktoré vzniklo pred trinástimi rokmi vo Švédsku na protest proti zákazom pirátskeho kopírovania – po sezóne, v Česku prebralo voličov aj agendu Strane zelených. A stále stúpa.
Spočiatku z jeho výkonu boleli oči: kandidáti hnutia váhali, či zostať v NATO, pirátsky poslanec schválil v podvýbore pre štátne vyznamenanie aj metál pre normalizačného básnika Karla Sýsa, pretože nevedel, kto to je, ďalší sa preslávil spotrebou elektriny v poslaneckej ubytovni, pretože tu ťažil bitcoiny...
Piráti boli všade, kde sa hovorilo o legalizácii marihuany, o transparentnosti všetkého alebo o sexuálnych menšinách. (Preto u vás Pirátska strana neprerazí, jej priestor obsadilo Progresívne Slovensko.)
Ale s mocou sa učia zaobchádzať zásluhou charizmatického predsedu Ivana Bartoša, informatika a dídžeja, a šéfa poslancov Jakuba Michálka, absolventa práv a teoretickej fyziky. Strana sa prihlásila k členstvu v EÚ a NATO aj k dedičstvu zahraničnej politiky Václava Havla.
Piráti najali právnych a ekonomických analytikov, takže ich poslanci začali vynikať dôkladnou prípravou. Podali kvalifikovaný podnet Európskej komisii o konflikte záujmov premiéra Babiša, presadili zlepšenie zákona o prístupe k informáciám. K väčšine zákonov majú vecné návrhy založené na empírii – približne ako na Slovensku poslanec Beblavý (len v eticko-kultúrnych témach si držia ultraliberálnu ideológiu).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.