prišli, vzorne poobliekaní do zelených tričiek. Nad hlavami im viali zástavy ich strany. Paraziti, ktorým je ľudský život ľahostajný, ktorí popierajú plynové komory a pece, ktorí slobodu nenávidia, prišli na Námestie slobody len preto, aby zneužili Národný pochod za život.
Bol som tam, keď sa pomaly predierali davom desiatok tisíc ľudí, ktorí sem prišli osláviť Boha, život a vyzývať spoločnosť na ochranu nenarodených detí. Bolo mi však smutno, keď som videl, ako im ľudia s takým podivným strachom v očiach ustupujú mlčky z cesty a robia im priestor na ich predvolebnú kampaň. Ustupovali neochotne.
„Takéto zneuctenie si Národný pochod za život naozaj nezaslúžil.“
Nikto im však nepovedal, aby zmizli a neotravovali tento výnimočný okamžik. Aby si išli robiť kampaň niekde inde. Aspoň som si nevšimol, že by niekto nabral na takéto gesto odvahu. A vlastne sa ani nečudujem. Jednoducho z tých nosičov straníckych zástav išiel strach. Bol to zvláštny pocit vidieť medzi rozžiarenými tvárami ľudí týchto parazitov, ako si hľadajú čo najlepšie miesta, z ktorých by bolo dobre vidieť, že sú tam. Že aj oni prišli chrániť život a bojovať za životy nenarodených detí. Čo na tom, že jeden z nich prednedávnom hádzal kamene do matky s kočíkom?!
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.