so Sýriou západoeurópske krajiny priamo nekomunikujú, jediná krajina EÚ, ktorá počas konfliktu nezatvorila svoje veľvyslanectvo, je Česká republika. Voči sýrskej vláde uplatňuje Únia dôsledný sankčný režim, vrátane ropného embarga a zákazov vstupu pre osoby spájané s vojnovými zločinmi.
Orbán sa od začiatku konfliktu rétoricky stavia do pozície najväčšieho európskeho ochrancu sýrskych kresťanov. Niekoľkým kresťanským nemocniciam na vládou kontrolovanom území Maďarsko poskytlo humanitárnu pomoc. Na tom nie je nič zlé, naopak. Avšak nevysloveným dôvetkom podpory pre sýrskych kresťanov sú sympatie k Bašárovi al-Assadovi, ktorý sa tiež rád štylizuje do polohy ochrancu náboženských menšín pred vyčíňaním radikalizovaných sunnitov.
Keď prezident Trump nariadil útoky proti Assadovým cieľom po chemických útokoch režimu na civilné obyvateľstvo, médiá blízke Fideszu sa okamžite postavili na Assadovu stranu. Orbán i minister zahraničia Péter Szijjártó iba mlčali. Na Assadovej strane je dlhodobo aj opozičný Jobbik. Márton Gyöngyösi, hlavný zahraničnopolitický expert Jobbiku, už na začiatku vojny tvrdil, že tá je výsledkom „sionistických záujmov.“
Extrémna pravica inde v Európe síce nevystavuje antisemitizmus na obdiv rovnakým spôsobom, ale jej hlavný odkaz je podobný: „USA a NATO zničili Irak a Líbyu svojimi vojenskými zásahmi, bombami a raketami a poskytli finančnú, logistickú a vojenskú podporu opozícii voči prezidentovi Assadovi v Sýrii a tým dali voľný chod ničeniu, chaosu, utrpeniu a radikálnemu islamizmu v regióne,“ tvrdil napríklad Heinz-Christian Strache v roku 2015.
„Snahy udobriť sa s Assadom vysielajú signál, že zločinné správanie je beztrestné.“
Francúz Thierry Mariani, europoslanec za stranu Marine Le Penovej a predtým dlhoročný katolícky politik stredopravých Les Républicains, zasa navštívil Sýriu na pozvanie Assadovej vlády od roku 2015 šesťkrát.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.