my novinári sa s tými pohľadmi stretávame každý deň a väčšina z nás sa s tou nenávisťou dokáže nejako vyrovnať. A je to aj preto, že nás a našu prácu chránia zákony. Ale tak, ako sa jar a leto vždy striedajú s jeseňou a zimou, presne s takou železnou pravidelnosťou sa niektorí politici snažia sťažiť našu prácu.
Za komunizmu to bolo jednoduché. Existovali celé zástupy cenzorov, ktorí dohliadali na to, aby sa v novinách a v televízii neobjavilo nič, čo by len trochu zaváňalo pravdou o tomto neľudskom systéme.
A my novinári sme dobre vedeli, kde je hranica, za ktorú nesmieme ísť. Lebo ak sa to stalo, okamžite prišli postihy. Ten cenzorský systém fungoval dokonale. Ale najsvinskejšia bola autocenzúra, ktorou bol nakazil skoro každého. Bola to naozaj silná zbraň. Podriaďoval sa jej, či už vedome, alebo nevedome, skoro každý. Aj ja. Aj preto viem, o čom hovorím.
„Klamstvá tu celé roky šíria hlavne politici Jariabkovho typu a o ich cti tiež existujú oprávnené pochybnosti.“
Dnes, keď štátom zriadená a riadená cenzúra už nemôže ani náhodou existovať, hľadajú niektorí politici cestičky, ako ju predsa len resuscitovať a vrátiť do života. Pravda tak, aby to ako cenzúra nevyzeralo. Práve takýmto zákonom je zákon z dielne bývalého Mečiarovho poslanca a dnes sociálneho demokrata Dušana Jariabka.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.