Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kráľ Bibi opäť vyhral

.ján Kapusňak .názory

Dramatické predčasné voľby v Izraeli vyhral Likud na čele s Benjaminom „Bibim“ Netanjahuom. Ten sa zrejme stane premiérom piatykrát – a štvrtýkrát za sebou.

koaličné vyjednávania ale môžu byť ešte ťažké.

Nábožensko-pravicový blok, ktorý už niekoľko desaťročí dominuje izraelskej politike, získal 65-mandátovú väčšinu v 120-členom knesete. Netanjahu tak smeruje k tomu, aby sa stal najdlhšie úradujúcim premiérom v dejinách Izraela. Bibi získal dokonca o viac 6 mandátov viac ako v posledných voľbách v roku 2015 a z popularity mu neubralo ani februárové rozhodnutie generálneho prokurátora Avichaja Mandelblita obviniť ho z podvodu a korupcie v troch rozličných prípadoch. Mandelblit síce Bibiho podľa zvyčajnej právnej praxe ešte v júli pred formálnym obvinením vypočuje, no ten obvinenia zosmiešňuje, označuje ich za „hon na čarodejnice“ a odmieta rezignovať.

Volebným víťazstvom sa Bibi začína opierať o právne irelevantný argument „mandátu dôvery“ či „vôle ľudu“ – a teda de facto tvrdiť, že ľud rozhodol o jeho nevine. Ale čo ak bude formálne obvinený? V takom prípade ho čaká zdĺhavý súdny proces a ním vedenú koalíciu vážna kríza. No zákon mu odstúpenie prikazuje, len ak by bol aj odsúdený, a to bude – ak bude – ešte na dlhé lakte.

tam, kde majú malé strany veľkú moc

Celkovo sa do parlamentu dostalo až jedenásť strán, pričom dve hlavné konkurenčné strany, Likud a Kachol Lavan získali 36 a 35 mandátov. Zvyšných 49 kresiel si podelilo deväť strán. Táto extrémna roztrieštenosť scény okrem iného odráža vysokú heterogénnosť izraelskej populácie – tá sa skladá z množstva skupín, medzi ktorými existujú ideologické, etnické a náboženské rozdiely.

Volebný úspech zaznamenali „sektorové“ židovské ultraortodoxné náboženské strany Šas (reprezentujúci záujmy Židov sefardského pôvodu) a Zjednotený judaizmus Tóry (zastupujúci Židov aškenázskeho pôvodu). Získali dohromady 15 mandátov a je to zásluhou vysokej účasti v ich volebných baštách (napríklad v Elad 99% a v Beitar Illit až 105%, čo vyvolalo podozrenia z volebného podvodu). Čísla účasti vyhnali do výšky dobre organizované kampane, v ktorých rabíni strašili pred „existenčným nebezpečenstvom“ pre ich dogmatický náboženský svet, ak ich strany nezabodujú. Obe religiózne formácie okamžite vyhlásili ochotu vytvoriť koalíciu s Likudom.

Ďalším potenciálnym koaličným partnerom Likudu je Zjednotená pravica (volebná koalícia troch krajne pravicových náboženských sionistických strán), ktorá získala 5 kresiel. Už teraz si brúsi zuby na posty ministra spravodlivosti a školstva. Jeden z jej predstaviteľov, Bezalel Smutrič, známy homofóbnymi a protiarabskými výrokmi, povedal, že pod jeho vedením bude ministerstvo školstva bojovať proti „liberálno-demokratickej indoktrinácii“ na izraelských školách. Smutrič patrí medzi prívržencov prijatia tzv. francúzskeho zákona, ktorý by aj retroaktívne ochránil politikov (vrátane premiéra) pred trestným stíhaním, kým sedia v úrade. Nikoho neprekvapí, ak bude tento návrh zákona predložený v novom parlamente medzi prvými.

Zjednotenú pravicu a dve spomínané ultraortodoxné strany spája nekompromisný postoj v otázkach vzťahu štátu a náboženstva. A to znamená, že ani budúca vláda nepresadí civilné sobáše, neotvorí štátom uznávanú egalitársku časť pri Múre nárekov či nezreformuje systém konvertovania v rámci medzináboženských manželstiev.

Strana Kulanu (My všetci) patrí medzi porazených, lebo oproti posledným voľbám stratila 6 mandátov a dosiahla len na 4.  Jej predseda a pravdepodobne budúci minister financií Moše Kachlon doplatil na ekonomickú orientáciu strany. Hoci sú náklady na život v Izraeli veľmi vysoké, bezpečnosť bola prioritou aj tentoraz a Kachlon získal ponaučenie, že „rakety z Gazy vždy porazia drahý cottage cheese“. On ako jediný sľúbil, že nezostane členom vlády, ak bude Bibi formálne obvinený.

Kedysi neodmysliteľný spojenec Likudu, pravicovo radikálny Jisrael Bejtenu (Izrael je náš domov), ktorého hlavný elektorát zahŕňa najmä prisťahovalcov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, obsadil 5 kresiel. Jeho predseda Avigdor Liberman sa zdráha vytvoriť vládu s Likudom. Do vlády pôjde len vtedy, ak dostane „jasné odpovede“ na obrannú stratégiu voči Gaze ovládanej palestínskym teroristickým hnutím Hamas. Posledná Netanjahuova vláda sa dostala do vážnej krízy, keď Liberman rezignoval na pozíciu ministra obrany a odišiel so stranou z kabinetu, lebo nesúhlasil s dohodou o prímerí medzi Izraelom a Hamasom. Požadoval totiž razantnejší postup proti raketovým útokom Hamasu a dohodu označil za „vzdávanie sa terorizmu“.

Roztrieštenosť politickej scény podporuje aj proporčný volebný systém (prah na prechod do parlamentu je 3,25 %, do roku 2014 bolo len 2 %) a samotný mechanizmus formovania novej vlády, ktorý neznevýhodňuje veľké politické spojenectvá. Menšiny sa z toho tešia, pretože sú adekvátne reprezentované, no dopláca na to politická stabilita a dobré vládnutie. Izrael počas svojej viac ako 70-ročnej existencie vystriedal už 34 vlád a posledné voľby, ktoré neboli predčasné, boli v roku 1988!

Len o tri stotiny percenta neprešla do parlamentu nová pravicová sekulárno-náboženská strana Jamin Chadaš (Nová pravica), a už aj promptne požiadala o prepočítanie výsledkov. Vznikla v decembri a vedie ju minister školstva Naftali Bennett s ministerkou spravodlivosti Ajelet Šakedovou. Tá zaujala kontroverzným videom, v ktorom sa nastrieka parfumom s názvom „fašizmus“, no podľa nej „vonia ako demokracia“. Šakedová sľubuje „súdnu revolúciu“, aby zastavila aktivizmus Najvyššieho súdu. Izrael totiž nemá písanú ústavu, a tak najvyšší súdny orgán plní úlohu ústavného súdu. Šakedová chce tiež zmeniť systém bŕzd a protiváh v prospech parlamentu. Jej názory sa tešia podpore naprieč celým pravým spektrom, osobitne návrh „prehlasovacieho zákona“, ktorý by parlamentu umožňoval 61-mandátovou väčšinou zvrátiť akékoľvek rozhodnutie Najvyššieho súdu.        

Pri zostavovaní novej vlády majú práve tieto malé strany zvyčajne moc, aká presahuje veľkosť ich elektorátu. Neraz rozhodujú, kto sa stane premiérom, a to otvára dvere politickému vydieraniu. 

dáva si Likud diktovať od ultraortodoxných?

Najmä ultraortodoxným stranám, ktoré s každým volebným obdobím stupňujú svoje požiadavky, vychádza Netanjahu v ústrety. Momentálne chcú legislatívu, ktorá by opäť udelila výnimky ultraortodoxným židom pri brannej povinnosti. Lenže pozor, práve kvôli podobnému zákonu boli vypísané predčasné voľby, lebo vláda nebola schopná získať preň parlamentnú väčšinu. S týmto súvisí aj ich ďalšia požiadavka – spomínané prijatie „prehlasovacieho zákona“. Najvyšší súd už totiž trikrát odmietol zákon garantujúci výnimky z vojenskej služby. V neposlednom rade chcú ďalej obmedziť verejné „znesväcovanie“ šabatu. Avigdor Liberman nedávno označil Likud za „poloultraortodoxnú“, nie preto, že by strana sama zmenila ideológiu, ale preto, že si dáva diktovať od ultraortodoxných.     

Strana práce, ktorej predchodcovia patria k zakladateľom štátu Izrael a ktorá desaťročia dominovala izraelskej politike, zaznamenala svoj najhorší volebnej výsledok v dejinách – má len 6 mandátov. Prekvapenie to nebolo, popularita tejto ľavicovej strany už niekoľko rokov upadá, strana prechádza krízou identity a jej nový líder Avi Gabaj priniesol viac rozkolov ako jednoty. Ešte v januári Gabaj v priamom prenose ponížil jednu z najúspešnejších žien izraelskej politiky a dovtedajšiu líderku opozície, Cipi Livniovú, keď ju vopred neinformoval, že Strana práce (bez vedomia jej členov) už naďalej nechce spolupracovať s jej politickým hnutím Hatnua. Livniová bola v šoku, Gabaja označila za šovinistu a neskôr ukončila svoju impozantnú politickú kariéru. Keď zo strany odišli traja poprední členovia, mnohí tradiční voliči prešli radšej ku Kachol Lavan. Ďalšia ľavicová progresívna strana Merec získala len 4 mandáty.

Arabské strany vytvorili v predchádzajúcich voľbách spoločnú kandidátku a získali rekordných 13 mandátov. Teraz išli do volieb ako dve dvoj-koalície zahŕňajúce nacionalistov, komunistov či islamistov, a aj napriek historicky najnižšej volebnej účasti obsadia 10 kresiel. Účasť bola ovplyvnená nespokojnosťou arabskej populácie s jej lídrami, ktorí sú radikálnejší ako ich priemerní voliči. Arabi voľby bojkotovali aj preto, že v nich nevidia nástroj na zmenu politickú situáciu v krajine. Účasť však mohla byť ovplyvnená aj skutočnosťou, že Likud vybavil viac ako 1200 volebných pozorovateľov kamerami, ktoré mali monitorovať údajné volebné podvody vo volebných miestnostiach v dominantne arabských oblastiach. Prípad vyšetruje polícia.

prečo Bibi zvíťazil

Hlavnou správou volieb je bezpochyby tesné víťazstvo Likudu nad stranou Kachol Lavan vedenou Benjamínom Gancom. Nezrodilo sa ľahko a bývalý generál Ganc dokázal, že je reálnou alternatívou voči kráľovi Bibimu, tak ako Netanjahua prezývajú jeho podporovatelia. Strana Kachol Lavan odchádza do opozície, ale na to, že vznikla necelé dva mesiace pred voľbami, dosiahla výborný výsledok. Jej hlavní predstavitelia povedali, že sa nerozdelia, chcú naďalej spolupracovať a odmietli byť členom vlády vedenej človekom obvineným z korupcie.

Bibiho volebná stratégia sa niesla v duchu „účel svätí prostriedky“ a on naozaj urobil takmer všetko preto, aby sa udržal pri moci. Aj vďaka tomu bola volebná kampaň veľmi negatívna, plná osobných útokov (Likud napríklad označil Ganca za mentálne chorého a nespôsobilého viesť krajinu) a zamorená falošnými správami šíriacimi strach, napríklad z účasti arabských strán v novej vládnej koalícií. Veľa správ na Twitteri či Facebooku, ktoré chválili Likud a kritizovali Kachol Lavan, rozosielali boty, no priame spojenie týchto falošných účtov na Likud generálny prokurátor nenašiel.

Mnohí pozorovatelia sa priklonili k názoru, že sa svojou zákernosťou sa kampaň trochu priblížila k nenávisti voči Jicchakovi Rabinovi, ktorý sa v 90-tych rokoch snažili zmieriť s Palestínčanmi. Rabin bol vtedy označovaný za zradcu židovského národa, na demonštráciách sa dokonca rozdávali letáky zobrazujúce Rabina v nacistickej uniforme SS. Rabin bol napokon 4. novembra 1995 zavraždený židovským extrémistom Jigalom Amirom. Hoci Netanjahu nikdy nevyzýval k násiliu, izraelská ľavica tvrdí, že nesie čiastočnú zodpovednosť za jedovatú kampaň proti Rabinovi, lebo aj napriek varovaniam vtedajšieho šéfa vnútornej spravodajskej služby Šabak, Karmiho Gillona, odmietol zmierniť rétoriku na protestoch. 

Netanjahu už vo februári urobil jeden z najcynickejších krokov svojej kariéry, keď pomohol zosnovať volebnú koalíciu Zjednotená pravica medzi radikálnou náboženskou sionistickou Bajit Jehudi (Židovský domov) a marginálnou extrémistickou stranou Ocma Jehudit (Židovská sila), ktorej lídri v minulosti oslavovali terorizmus proti Palestínčanom. Likud vytvoril so Zjednotenou pravicou technickú dohodu, čo im umožňuje uchádzať sa o mandáty, ktoré sú volebným systémom prerozdeľované dodatočne. Netanjahu takto v snahe zabrániť prepadu hlasov pre pravicový blok legitimizoval rasistickú stranu Ocma Jehudit, i keď ona ideologicky nadväzuje učenie rabína Meira Kahaneho a na stranu Kach, ktorá bola v roku 1994 zaradená na izraelský zoznam teroristických organizácií. V marci Najvyšší súd na základe princípu obrannej demokracie obmedzil jednému z členov Ocma Jehudit, Michaelovi Ben Arimu, právo kandidovať do parlamentu, nakoľko niekoľkokrát „podnecoval k rasizmu" a "vyzýval na násilné odobratie práv arabskej populácie“.

Netanjahuovi pomohlo, že pred voľbami vystupňoval svoju známu taktiku: kampaň v štýle „gevalt“, čo v jidiš znamená paniku. Podobne konal v roku 2015, keď počas volieb varoval, že „Arabi volia v húfoch“ a „do volebných miestností ich zvážajú ľavicové organizácie“. Tentoraz celý týždeň dával rozhovory do médií (len dva dni pred voľbami ich dal 12), v ktorých varoval, že „pravicová vláda je v ohrození, ak ľudia nebudú voliť Likud“ a že vláda Kachol Lavan so sebou prinesie vlnu palestínskych samovražedných útokov. Na záver kampane prisľúbil anektovať židovské osady na spornom Západnom brehu a dodal, že pod jeho vedením palestínsky štát nevznikne. Kampaň rozdelenú izraelskú spoločnosť ešte viac polarizovala, strany teraz odmietajú robiť kompromisy a v súčasnosti sa zdá zjednotenie krajiny takmer nemožné.

Gevalt či kontrolovaná hystéria sa podpísala pod najväčšie víťazstvo Likudu od roku 2003, keď Ariel Šaron získal 38 mandátov. Tentoraz Netanjahua, pre ktorého ide o vôbec najväčšie víťazstvo z piatich, nedokázali poraziť ani traja bývalí náčelníci generálneho štábu izraelskej armády. Mnohí Izraelčania chcú, aby Netanjahu odišiel, lebo nie sú spokojní s jeho povahou, hrubosťou, rozdeľovaním spoločnosti a hnevá ich, že je možno aj skorumpovaný.  Mnohí Izraelčania však chcú, aby Netanjahu ostal, a podporujú ho napriek týmto vlastnostiam. Odpustia mu prehrešky, pretože v ňom vidia skvelého lídra, bez ktorého si Izrael nevedia predstaviť.

autor je politológ, žije v Izraeli

 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite