nebudem komentovať vnútorné veci OĽaNO. Ak niečím I. Matovič skutočne šokoval, tak jedine veľmi zjednodušeným antiamerikanizmom a tým, že voľby do Európskeho parlamentu pochopil ako nezáväzný prieskum svojej popularity. Pokiaľ ide o zvláštny postoj k voličom a európskym inštitúciám pod heslom deklarovanej snahy o vybudovanie silnej Európskej únie, hodnotenie ponechávam povolanejším. Každý má právo na akýkoľvek názor, pokiaľ však ide o politické postoje k obrane a bezpečnosti, treba oddeliť pocitové a expertné hľadiská. Zahraničná a bezpečnostná politika nemôžu byť výsledkom emócií a pocitov, ale musia byť založené na triezvom definovaní národno-štátnych záujmov a podmienok na ich realizáciu. Slovensku nielenže chýbajú stále neschválené základné bezpečnostné dokumenty, ale hlavne Slovensko nemá svoju „Grand Strategy", čiže základnú stratégiu štátu, a preto sa rozhodujeme emociálne a krátkodobo, a nie premyslene a strategicky. Igor Matovič nie je v tom jediný.
Antiamerikanizmus nás nezachráni
Dnešné USA skutočne už nie sú ten absolútne bezvýhradný partner Európy, ako sme boli zvyknutí. Podobne ako Európa a EÚ, majú Američania aj svoje exkluzívne záujmy a tie sa čoraz viac prejavujú v obchodnej, zahraničnej aj bezpečnostnej politike USA. Súčasná administratíva D. Trumpa to výrazne napomáha svojím heslom „Amerika na prvom mieste“ (America First), ktoré niekedy vyzerá až ako „Amerika samotná“ (America Alone). Lenže treba si uvedomiť, že USA, to nie je len Trump a jeho administratíva. Mali by sme preto postupovať triezvo, a nie sa chytať zjednodušeného antiamerikanizmu. Pre bezpečnosť a prosperitu Európy nie je dôležitý len náš vzťah s Trumpom a jeho administratívou. USA budú existovať aj po Trumpovi a bude záležať aj od našej reakcie na Trumpa, aké budú Spojené štáty po Trumpovi. Len nedávno snemovňa reprezentantov Kongresu USA, znepokojená vyhláseniami Trumpa voči NATO, prijala drvivou väčšinou l 357 ku 22 hlasom legislatívu, zakazujúcu Trumpovi reálne uvažovať o vystúpení z NATO. Dve verzie podobnej rezolúcie má pripravený aj Senát. Trump má dosť odporcov vo vlastnej strane aj v Demokratickej strane. Predčasné pálenie mostov zo strany Európy môže vziať chuť aj argumenty Trumpovým odporcov a trvale zmeniť Ameriku, aj ju prirýchlo odtlačiť od Európy. Európska únia však zatiaľ nemá žiadnu realistickú alternatívu ku kolektívnej bezpečnosti garantovanej NATO, kde USA sú nielen kľúčový politický hráč, ale aj hlavný prispievateľ do odstrašujúceho vojenského potenciálu. Zatiaľ stále platí, že Amerika a Európa sa navzájom potrebujú.„Myšlienka bezpečnej a silnej EÚ, a spoločnej obrany a „armády EÚ", o ktorej hovorí Igor Matovič nie je vôbec nová.“
Igor Matovič vo svojej sčasti oprávnenej kritike USA nabehol na veľmi zjednodušenú verziu ideologického antiamerikanizmu, najmä pri formulovaní príčin a charakteru konfliktu v Sýrii. V tomto konflikte zohrávali podstatne väčšiu úlohu iní regionálni aj geopolitickí aktéri a dlhoročné medzietnické a sektárske konflikty. Konflikt v Sýrii vznikol podstatne skôr a aj keď v istom štádiu do neho USA pomerne výrazne zasiahli, neboli jediným hráčom v prvej lige. Prisudzovať im vinu za celý konflikt a dokonca za celú migračnú vlnu je neadekvátne a nereflektuje realitu. Minimálne časový priebeh migračnej vlny koreluje viac s intenzívnym vojenským pôsobením iných aktérov ako USA a nimi podporovanými skupín. Hodnotenie tohto konfliktu by bolo lepšie nechať na objektívnejších expertov a znalcov miestnych pomerov, než preberať argumentáciu alternatívnych webov.
Potrebujeme jasnú víziu európskej obrany
Myšlienka bezpečnej a silnej EÚ a spoločnej obrany a „armády EÚ", o ktorej hovorí Igor Matovič nie je vôbec nová. Nemôžem však súhlasiť s jeho veľmi zjednodušenou až naivnou predstavou prezentovanou na tlačovej konferencii. Igor Matovič nedáva totiž odpoveď na to, či chce budovať Európsku úniu ako jadrovú superveľmoc, a teda rozkrútiť nové kolo jadrového zbrojenia, alebo či si predstavuje papierovú superveľmoc, ktorá okrem počítačov žiadny hardvér nepotrebuje, ako to zaznelo. Európska únia sama osebe nemá odstrašujúci jadrový potenciál a vo svete s deviatimi jadrovými mocnosťami ťažko bude rešpektovanou superveľmocou, navyše ak bude aj bez ťažkých konvenčných zbraní. Predstava, že všetky možné konflikty a hrozby budú len v kybernetickom priestore, je naivná. Krym neobsadili počítače, ale zelení mužíci z mäsa a kostí a na východe Ukrajiny nebojujú kyborgovia, ale povstalci vyzbrojení ťažkou technikou. Z dlhodobého hľadiska dnes nikto nemôže vylúčiť ozbrojený konflikt a jednostranným odzbrojením si ho priam vypýtame. Najpravdepodobnejšou hrozbou pre EÚ je stále kombinácia regionálneho konvenčného konfliktu s hybridnou vojnou. Rovnako predstava akejsi modernizovanej verzie maginotovej línie alebo geografickej špecializácie je nedomyslená. Myšlienka európskej armády nie je nová, ale zatiaľ stále krúži dookola len ako politické heslo bez obsahu. Igor Matovič ten obsah neprináša.
„Európska armáda, pokiaľ sa nestane niečo mimoriadne, nevznikne z večera do rána. “
Najprv je potrebné definovať víziu budúcej európskej armády. Musíme sa v rámci Európskej únie jasne dohodnúť na tom, čo to má byť, na aké úlohy má byť určená, ako má byť budovaná a riadená, kto ju bude financovať. Treba povedať aj to, aké sú politicko-ekonomické podmienky na jej vznik. Môže napríklad existovať a byť použitá bez spoločnej jednotnej zahraničnej politiky? Z vyjadrení Igora Matoviča nie je vôbec jasné, či si predstavuje vznik duplicitného európskeho ozbrojeného zboru k súčasným národným armádam členských štátov, alebo zrušenie národných armád a vytvorenie jedinej spoločnej armády. Zásadnou otázkou je, či môže existovať jednotná európska armáda, ak nebude existovať politická entita a jednotná zahraničná politika, respektíve či z toho nakoniec nevznikne akýsi ľahko zneužiteľný žoldniersky zbor.
Európska armáda, pokiaľ sa nestane niečo mimoriadne, nevznikne z večera do rána. Európska únia potrebuje dosiahnuť istý stupeň strategickej autonómie a musí byť schopná ochrániť svoje hranice aj autonómne reagovať na menšie bezpečnostné krízy vo svojom okolí. Na vízii spoločných obranných kapacít je potrebné pracovať už teraz a začať postupnú výstavbu Európskej armády. Ale treba to pokiaľ možno robiť tak, aby jej výstavba nebola v priamej kontradikcii k NATO, ale skôr umožnila posilniť postavenie EÚ v rámci NATO aj vybalansovať príspevok EÚ do spoločnej kolektívnej obrany. To je to, po čom Amerika už dlho volá, aby Európa zvýšila podiel na svojej obrane. Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia takúto východiskovú predstavu o vízií pre Európsku armádu má a obrana a bezpečnosť je jednou z nosných častí nášho programu pre bezpečné Slovensko a silnú Európu. Ale hlavne máme ľudí odhodlaných ju aj skutočne presadzovať a v kampani do eurovolieb ju predstavíme občanom a budeme pýtať na ňu mandát od voličov.
pavel Macko
Narodil sa 5. októbra 1964 v Kapliciach. Bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO. Koncom apríla 2018 Macko oznámil odchod z Ozbrojených síl. Definitívnym dôvodom bolo presadenie Daniela Zmeka za nového náčelníka Generálneho štábu stranou SNS. O novom náčelníkovi Macko uviedol: „V prípade pána Zmeka ide o účelový výber kandidáta z tretej úrovne velenia a riadenia, pričom na prvej a druhej úrovni je okrem mňa minimálne päť ďalších generálov s podstatne väčšími skúsenosťami. Aj keď je výber kandidáta výlučne v právomoci ministra obrany a vlády, navrhovaný kandidát by mal vyhovovať všetkým odborným aj morálno-etickým kritériám a mal by to byť jeden z najskúsenejších a najpripravenejších profesionálnych vojakov.“ Zmeko mal nižšiu hodnosť ako Macko, nepracoval v štruktúrach NATO ani v najvyššom vedení OS SR. Macko od októbra 2018 spolupracuje so stranou SPOLU, v ktorej vedie pracovnú skupinu pre obranu a bezpečnosť.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.