„v celej Európe počujeme o zjednodušených riešeniach postavených na populistických, protieurópskych alebo xenofóbnych názoroch. Využívajú obavy ľudí, legitímne sklamanie alebo hnev. Kradnú, prekrúcajú a zneužívajú pocity vlastenectva,“ kritizuje Maroš Šefčovič rôzne, v súčasnosti populárne protieurópske strany, ktoré rastú naprieč kontinentom ako huby po daždi.
Šefčovičov opis by sa však dal použiť aj na mnohé slovenské politické strany, vrátane niektorých vládnych, od ktorých získava eurokomisár podporu. Práve tá môže byť pre jeho kandidatúru problémom. V zahraničí si totiž veľmi veľa ľudí čoraz pozornejšie všíma dianie na Slovensku. Portál Politico napríklad upozorňuje, že hoci má Maroš Šefčovič v Bruseli čisté meno, stojí za ním vláda, ktorá sa topí v korupčných škandáloch.
Jeho výhodou naopak môže byť, že by bol prvým predsedom Európskej Komisie z krajín strednej a východnej Európy. Donald Tusk pri podobne vysokej pozícii, ako šéf Európskej rady nesklamal. Šefčovič takisto dobre pozná, ako funguje Únia, komisárom je už druhýkrát. Slovenský europolitik však má pred sebou ešte dlhú cestu.
spitzenkandidat
Čo je toto za slovo? Drvivá väčšina obyvateľov EÚ ten výraz nikdy nepočula, no v bruselskej hantírke patrí slovo Spitzenkandidat pred eurovoľbami k najskloňovanejším. Funguje to na princípe primárok – každá z existujúcich frakcií europarlamentu si zvolí jedného volebného lídra. Platí potom úzus, že kandidát frakcie, ktorá získa od ľudí v eurovoľbách najviac hlasov, by sa mal stať šéfom Európskej Komisie. Ľudia, ktorí pri posledných voľbách zakrúžkovali poslancov pravicových strán, tak nepriamo hlasovali aj za Jeana Claudea Junckera. Tento systém sa zaviedol Lisabonskou zmluvou a mal by dať najdôležitejšej osobe v Bruseli aspoň sčasti demokratický mandát.
„Ak bude pokračovať chaos okolo brexitu, populistom to uškodí.“
Liberáli ani ľudovci zatiaľ svojho Spitzenkandidata nemajú a očakáva sa tam tvrdý boj. U socialistov sa zatiaľ vážne hlási len Maroš Šefčovič, no kandidatúru zvažuje aj Holanďan Frans Timmermans, bývalý minister zahraničných vecí a súčasný podpredseda Európskej komisie.
Aby sa teda Maroš Šefčovič reálne posadil do Junckerovho kresla, má pred sebou ešte dve vážne prekážky. Musí presvedčiť európskych socialistov, že on je to pravé orechové (toto sa môže podariť) a následne by museli socialisti vyhrať eurovoľby – teda získať najviac mandátov v Európskom parlamente, čo je však veľmi nepravdepodobné.
kamery mieria na iných
Hviezdami eurovolieb však rozhodne nebudú tradiční politici či okukané tváre z Bruselu. Európa zažíva ideologický boj, kde sa rozhoduje o charaktere a budúcnosti celého kontinentu. Taliansky minister vnútra Mateo Salvini, ktorého už mnohé médiá pasujú do roly európskeho Donalda Trumpa, pripravuje paneurópske hnutie. „Uvažujem o lige európskych líg. Spojili by sme všetky slobodné a suverénne hnutia, ktoré chcú chrániť svojich ľudí a vlastné hranice,“ vyhlasuje minister Salvini. Spojencov môže získať v rakúskych slobodných, francúzskom Národnom fronte či strane holandského populistu Geerta Wildersa. Salvini vidí spojenca aj vo vláde Viktora Orbána. FIDESZ je však v európskych štruktúrach pevne ukotvený vo frakcii ľudovcov a nič na tom pravdepodobne nezmenia ani sankcie proti Maďarsku.
Na druhej strane barikády stojí charizmatický Emmanuel Macron, ktorý chce, naopak, spojiť moderné proeurópske sily. Momentálne jazdí po Európe a hľadá spojencov. Zatiaľ má podporu v silnom španielskom centristickom hnutí Ciudadanos či u bývalého talianskeho premiéra Mattea Renziho.
„Je isté, že budúci rok v máji sa tvár Európy zmení.“
Najväčšími nepriateľmi Európy sú podľa Macrona protieurópski populisti. „Šíri sa to ako lepra, viac či menej všade v Európe,“ tvrdí na margo rôznych strán typu Salviniho Liga francúzsky prezident. Či sa mu však podarí zmeniť politickú mapu Európy aspoň sčasti tak, ako pomenil francúzsku politiku, je veľmi otázne. Už v samotnom Francúzsku vidno, ako prvotné nadšenie z Macrona opadá. Dôvodom však nie sú Macronove proeurópske postoje, ale fakt, že začal so serióznymi a bolestivými reformami, na ktoré sú Francúzi hákliví.
Či nakoniec prevážia PRO alebo PROTI európske nálady, rozhodne do značnej miery dianie počas najbližších mesiacov. Ak bude pokračovať chaos okolo brexitu, populistom to uškodí. Ak by však opäť začali vo veľkom prichádzať migranti, prípadne by sa stal nejaký teroristický útok, profitovali by z toho populisti. Ľudia totiž tieto témy vnímajú veľmi citlivo a často ich spájajú práve s európskou politikou.
Môžeme si však byť istí, že budúci rok v máji sa tvár Európy zmení. Úniu opustia Briti, Jean-Claude Juncker pôjde do dôchodku a tradičné strany s veľkou pravdepodobnosťou stratia časť podpory.
Z pohľadu Slovenska by však mohli byť voľby zaujímavé. V prípade, že by sa Maroš Šefčovič skutočne stal lídrom kandidátky európskych socialistov, mohol by k urnám prilákať viac voličov, a to bez ohľadu na to, či volia za neho, alebo proti nemu. Volí sa predsa šéf Európskej komisie.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.