v duchu sa pomodlím za pokoj ich duší i za to, aby sme na nich nezabudli a aj za to, aby sa táto krajina prebudila a zmenila sa k lepšiemu. Inak ich smrť stratí akýkoľvek zmysel. 

Aj keď hovoriť v tomto prípade o zmysle hraničí s nepochopením toho, čo sa pred pol rokom odohralo. Verím, že dostaneme rozum a aj keď sa teraz zdá, že sa vlastne nič nezmenilo, pošleme tých, ktorí nám tu vládnu, v najbližších voľbách do zabudnutia a mnohých poženieme pred spravodlivosť. 

„Verte mi, tie plamienky nádeje a vzdoru sú strašne dôležité.“

Vedzte, aj mňa občas prepadá zúfalstvo a beznádej. Zároveň mnou lomcuje strašná zlosť, keď vidím, že nám tu stále vládne skupinka ľudí, ktorých jediným cieľom je udržať si moc, nakradnutý majetok a zúfalá snaha zabezpečiť si beztrestnosť. Aj by som ich mohol menovať. Nejde však len o úzku skupinku ľudí z vládnych špičiek. Darmo tu vyslovím mená ako Fico, Kaliňák, Pellegrini, Saková, Bugár a Danko. Za ich chrbtami sa ukrývajú stovky, možno tisíce parazitov, ktorí nám nehanebne vysávajú krv. 

Práve preto, aby nám nezhasla nádej na zmenu a na spravodlivejšiu krajinu, pôjdem zajtra na Námestie SNP zapáliť dve sviečky. Ak tam nebudete môcť prísť, urobte to, prosím, aspoň doma. Verte mi, tie plamienky nádeje a vzdoru sú strašne dôležité – aj keď sa to nezdá.