Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nemecko ako jadrová veľmoc? Nein, danke

.filip Minich .názory

Od zhodenia atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki uplynulo 73 rokov. Či bol útok pre rýchly koniec vojny nevyhnutný, je na nekonečnú diskusiu historikov.

Filip Minich

v Nemecku, ktoré celé to peklo druhej svetovej vojny rozpútalo, však prebieha zásadná diskusia o budúcnosti. Jadrovej budúcnosti. 

Potrebujeme atómovú bombu? Pýtal sa nedávno na titulnej strane populárny nemecký nedeľník Welt am Sonntag. Už Adenauer ju predsa chcel, pridali sa k téme ďalšie nemecké noviny. Akademici, analytici, vojenskí experti aj časť politického spektra sa v rámci uhorkovej sezóny začali predbiehať s vyjadreniami pre novinárov, prípadne o téme blogujú. 

„Dá sa spoľahnúť na to, že Nemci budú mať večne také zodpovedné vlády, aké mali v posledných desaťročiach?“

Kľúčové signály však idú z najvyšších miest. Európska únia sa viac nemôže spoliehať na iných, musíme zobrať osud do vlastných rúk, povedala Angela Merkelová po prvom osobnom stretnutí s Donaldom Trumpom. To bolo minulý rok v máji. Tento rok už kancelárka vyjadrenie doplnila – „Európa sa viac nemôže spoliehať na vojenskú ochranu zo strany Spojených štátov.“ Ak je to tak, znamená to, že prvý krát od konca druhej svetovej vojny Európa nie je pod americkým jadrovým dáždnikom. Nemci prirodzene riešia, čo s tým.

ostali sme sami

Hlavné argumenty za jadrové vyzbrojenie Nemecka sa dajú zhrnúť na problém USA a Veľkej Británie. V Bielom dome sedí nevyspytateľný človek, ktorý sa tvári všeliako, len nie ako spojenec Európy a pravidelne hrozí, že Spojené štáty v podstate NATO nepotrebujú. Briti sa vybrali tŕnistou, no vlastnou ostrovnou cestou. Otázky bezpečnosti by s nami zdieľať chceli, avšak ako, to ešte ani sami nevedia. Pri slovnom spojení „Európska armáda“ sa Nigelovi Farageovi a jeho antibruselským priaznivcom na britských ostrovoch ježia chlpy od jedu. 

„Kto by zastavil Irán, či ďalšie ešte exotickejšie krajiny, s exotickejšími vládcami v snahe získať jadrovú zbraň?“

Ak však chce byť Únia po Brexite braná vážne, hodilo by sa, aby mal jadrové zbrane aj niekto iný ako len Francúzi. V prospech sa tiež dá argumentovať vývojom. Od druhej svetovej vojny už prešlo 7 desaťročí, doba sa posunula, Nemci sú spoľahliví. No a v neposlednom rade ide o geopolitiku – Európsku úniu a v rámci nej aj Slovensko by to na medzinárodnom poli v čase ruskej a čínskej expanzie a neistoty spoza oceána posilnilo. Ak by malo Nemecko jadrové zbrane, EÚ by za jedným stolom s Ruskom, Čínou a USA dokázala sedieť ako rovnocenný hráč. 

nemci musia dodržiavať dohody

Na druhej strane, Nemecko si posledné desaťročia drží status štátu, ktorý drží slovo a ctí dohody. Nemci sa zaviazali dodržiavať zmluvu o nešírení jadrových zbraní v roku 1975 a neskôr aj v roku 1990, pri procese zjednocovania. Ak by z tohto záväzku z akéhokoľvek dôvodu vycúvali, bol by to obrovský precedens.  Ostávalo by len hádať, kto ďalší sa postaví do radu na vlastné jadrové hlavice. Japonsko? Turecko? A kto by zastavil Irán, či ďalšie ešte exotickejšie krajiny, s exotickejšími vládcami v snahe získať jadrovú zbraň? Na záver ešte jedna trpká otázka – dá sa spoľahnúť na to, že Nemci budú mať večne také zodpovedné vlády, aké mali v posledných desaťročiach? Čo ak sa k moci dostane nejaká populistická, nedajbože krajne pravicová strana? Treba hľadať iné riešenie. Možno spoločné európske, stavať na tom, čo už majú Francúzi. Prípadne, nechať situáciu vyhniť a nebrať každé bombastické vyjadrenie Donalda Trumpa smrteľne vážne. Ale samotné Nemecko a jadrové zbrane? Ďakujeme, radšej nie. 

Filip Minich

 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite