zažili sme to už toľkokrát a pri toľkých politikoch, že po príklady nemá zmysel ísť ďaleko do minulosti. Vystačíme si s rokom 2016 a s osobou bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Keď sa prevalili jeho prepojenia na „nášho človeka“ Baštrnáka, najskôr všetko popieral. Potom prišiel s fantastickými teóriami o dobe kešu a tak nejak celkovo sa snažil tému zahrať do autu. Za ten čas prišiel s toľkými teóriami, ako by mohli byť ich vzájomné vzťahy v poriadku, že menej zorientovanému čitateľovi to možno naozaj stačí.
„Komu by už len bolo príjemné vyšetrovať vlastného šéfa? Nemci takýto problém nemajú.“
Podobne sa správa Kaliňák aj dnes. Najskôr odmietal čo i len priznať existenciu problému s únosom. Neskôr hovoril že sme zrejme boli podvedení, potom naznačil chybu na strane Nemecka. Momentálne je vo fáze Orwellovského double-speaku keď na jednej strane hovorí, že zistenia nie sú pravdivé a na druhú stranu viaceré fakty priznáva.
Táto stratégia je neuveriteľne efektívna. Za predpokladu, že dotyčný disponuje dostatočne plechovými ústami. Okrem komunikácie ku potenciálnym voličom môže spolu s tlakom na konkrétnych vyšetrovateľov pomôcť aj v rovine trestnoprávnej.
V tomto prípade to však nebude fungovať. V prvom prípade zrejme a v druhom prípade určite. Jedna premenná je totiž v najnovšej kauze „navyše.“ Nemeckí vyšetrovatelia.
Tí si totiž jednoducho môžu robiť svoju prácu. Je to tak bez toho, aby sme upadli do klišé o „povestnej nemeckej pedantnosti“ a aby sme sa vysmievali z neschopnosti slovenských vyšetrovateľov (oboje je pravdivé len z časti).
„Najskôr odmietal čo i len priznať existenciu problému s únosom. Neskôr hovoril že sme zrejme boli podvedení.“
Po prvé, Kaliňákove pocity ich nemusia zaujímať a očividne ich ani nezaujímajú. Na rozdiel od vyšetrovateľov na Slovensku, nemeckí nevyšetrujú vlastného šéfa (!). Majú teda voľné ruky. Čo je dôležité nielen kvôli priamemu vplyvu, ktorý Kaliňák v polícii má, ale aj tomu nepriamému. Komu by už len bolo príjemné vyšetrovať vlastného šéfa? Nemci takýto problém nemajú.
Po druhé, v Nemecku berú celú vec veľmi vážne. Vietnamská diktatúra im na spôsob studenej vojny uniesla človeka z ulice za bieleho dňa. Téma bola dosť vážna pre kancelárku Merkelovú, aby sa na ňu pýtala priamo Pellegriniho a je vážna pre celú nemeckú vládu, keďže je kvôli nej pozastavená vznikajúca dohoda o nemecko-vietnamskom obchodnom partnerstve.
Zverejnené materiály sú dôkazom toho, že Nemci sú s vyšetrovaním ďaleko. Zatiaľ pracujú s verziou, že Slovensko bolo do únosu zapletené nevinne. Keďže sme spojenci v rámci EÚ aj NATO, budú sa tejto verzie držať dovtedy, kým to bude aspoň trochu možné.
Čo sa bude diať ak sa potvrdí opak, nevieme. No pre bývalého ministra Kaliňáka to nebude nič príjemné.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.