no seriálová nemocnica sa neveľmi líšila od potemkinovskej dediny. V čase, keď sa seriál vysielal, som pracoval na urológii v nemocnici na Hlbokej ceste v Bratislave. Oddelenie pre sedemdesiat pacientov, ktorí boli na štvor- a viacposteľových izbách. Najväčšia ich mala desať. Jedno spoločné WC pre mužov, jedno pre ženy a po jednej, vždy upchatej sprche. Ale aj naše sestry boli fešandy a navyše veľmi obetavé. WC papier pre pacientov štandardne bol.
Dnes je po generálnej rekonštrukcii z nemocnice na Hlbokej luxusný hotel. Takmer všetky štátne nemocnice trpia nedostatkom toaletného papiera, vlastne pacienti v nich. Samozrejme, existujú výnimky. Napríklad kardioústavy. Súkromné nemocnice ho majú všetky. Nedávno som prežil „illusion de déjá vu“ – ilúziu už prežitého. Akú? V trezorovom filme Jiřího Menzla Skřivánci na niti natočenom v roku 1969. Dej filmu sa odohráva v päťdesiatych rokoch na Kladne, v nejakom kovošrote. Muži sú tu na prevýchove a ženy dokonca vo výkone trestu za pokusy o útek zo „zemského ráje“. V jednej scéne prichádza senilný Zdeněk Nejedlý, vtedajší komunistický minister školstva, osvety a bohviečoho ešte. Dokola hovorí: „A chleba bude! A máslo bude... I smetana bude!“ O dobrých 60 rokov neskôr, v roku 2018, náš pán premiér Pellegrini za asistencie novej pani ministerky, ktorá mu robila krovie, na tlačovej konferencii oznámili, že toaletný papier v štátnych nemocniciach bude!
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.