je to jednoduchý príbeh. Prezident Kiska je v súčasnosti najsilnejšou mocenskou prekážkou vládnej koalície, zvlášť pre Fica a Kaliňáka. Stále je s veľkým predstihom najpopulárnejším politikom v krajine a jeho vyjadrenia na adresu vlády majú omnoho väčší dopad na širokú spoločnosť, ako kritika z úst akéhokoľvek opozičného politika. Navyše sa aktívne zhostil viacerých dôležitých možností, ako do formovania krajiny mocensky vstupovať, čo vyvrcholilo veľkým napätím pri Kiskovej dlhotrvajúcej neochote menovať poslancami Smeru navrhnutých kandidátov na ústavných sudcov. Katastrofálnych kandidátov, aby sme si boli načistom. Nakoniec Kiska rezignoval, ale až vo chvíli, keď nemal na výber medzi dobrým a zlým rozhodnutím. Celý príbeh (ne)menovania sudcov rozzúril Fica, zvyknutého na poslušných prezidentov, do nepríčetnosti. Zvlášť preto, že účelovými rozhodnutiami Ústavného súdu v kauze Čentéš si sám Fico pripravoval cestu k rozšíreniu prezidentských právomocí, ktoré by ako hlava štátu rád využíval. Prehral však a otočilo sa to proti nemu, čo celému konfliktu s Kiskom dodáva osobný rozmer. Premiér na najväčšiu kariérnu prehru nezabúda.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.