argument, že treba investovať do cestnej infraštruktúry, a preto je nutné uvoľniť dlhovú brzdu, bol zdôvodnený ešte aj tým, že si treba požičať, keďže sa Slovensku darí a môže dostať výhodné úvery. Protiargumentom je, že netreba pripraviť ešte väčšie finančné bremeno pre budúce generácie, ktoré budú musieť čeliť nielen predvídateľným výzvam, ako sú demografická kríza, starnutie populácie a s tým spojené riziká pre dôchodkový a sociálny systém, ale aj nepredvídateľným cyklickým zmenám globálnej ekonomiky. Aby sme našli odpoveď na túto dilemu, musíme pochopiť dynamiku verejných financií, dôvody, prečo sa dnes Slovensku darí, ale i pravdepodobné scenáre budúcich rokov.
HDP je zložený z vnútornej spotreby domácností, zo spotreby verejného sektora, z investícií a z rozdielu medzi exportom a importom. No je dôležité uvedomiť si váhu jednotlivých položiek. Najdôležitejším parametrom je spotreba domácností, ktorá na Slovensku predstavuje okolo 55 percent HDP, pričom priemer EÚ je 57 percent. Pre rast HDP na Slovensku sú dôležité aj verejné investície, ktoré dnes tvoria najmä zdroje z eurofondov (nikto nevie, ako bude program eurofondov vyzerať po roku 2020), samozrejme, dôležitý je aj export, ťahaný automobilovým priemyslom a výrobou elektroniky.
Posledné roky ministerstvo financií často hovorilo o prekvapivo dobrej spotrebe domácností. Hlavná interpretačná línia bola, že s prekonanou finančnou krízou a zníženou nezamestnanosťou majú domácnosti viac zdrojov na spotrebu. Zvýšenie spotreby domácností je však podmienené najmä demografickými faktormi. Silné ročníky tzv. Husákových detí (narodené v časoch normalizácie 1970 –1980) dosahujú práve teraz maximálnu spotrebu, ktorá je, mimochodom, podporovaná aj nadmerným zadlžovaním. Podľa Národnej banky Slovenska rastie dlh domácností rýchlejším tempom ako slovenská ekonomika, rýchlejšie ako príjmy a úspory domácností a patrí medzi najväčšie v krajinách strednej a východnej Európy. Slovenský rast čistých finančných aktív na obyvateľa je skľučujúci, najmä v porovnaní s priemerom v regióne strednej a východnej Európy a s vyhliadkami na budúcnosť starnúcej generácie – najväčšia kríza verejných financií totiž nastane v rokoch, keď začne odchádzať na dôchodok generácia Husákových detí.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.