Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

#metoo

.elena Akácsová .názory

Premýšľajme všetci nad tým, či to, čo robíme, je príjemné tomu, ku komu to naše konanie smeruje. Nemusí ísť len o znásilnenie či nevyžiadané flirtovanie.

Elena Akácsová

mala som ledva pätnásť, keď som sa prvýkrát stala obeťou sexuálneho obťažovania. Teda, ak nepočítam jedného úchyla v bráne, jedného v parku a asi troch v električke číslo 5, ktorých vzrušuje viac ten strach a zhrozená reakcia na ich návrhy, dotyky a odhaľovanie ako samotný sex. Boli to nechutné a nepríjemné zážitky, nezľahčujem ich, ale dnes chcem písať o iných, ktoré nedokážem na rozdiel od tých úchylov len tak ľahko hodiť za hlavu. 

Trávili sme víkend na chate u kamarátky a jej otec neustále vyhľadával príležitosti, ako so mnou ostať osamote. Volal ma do kôlne, kde niečo majstroval, dones mi Elenka, hento a toto, a ja, slušne vychované dieťa na návšteve, som poslúchla. Lenže on začal viesť čudné slizké reči, snažil sa ma slintavo bozkávať, obtieral sa o moje prsia aj zadok. Podarilo sa mi nejako sa mu vyvliecť, ale bola som úplne vydesená, stále som sa potom držala tesne pri kamarátke, aby som ani na chvíľu nebola sama. Aj tak sa mu podarilo ešte zopárkrát sa o mňa obtrieť. Keď som konečne nabrala odvahu a zverila sa s tým kamarátke, drsne ma vysmiala. „Ale prosím ťa, čo si to vymýšľaš, čo si to o sebe myslíš? Môj macko-ocko je zlatúšik, on by nič také neurobil!

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite