tento fešácky minister dokázal políciu prerobiť na svoj obraz. Urobil si z nej slúžku, prostitútku, skrz-naskrz prehnitú organizáciu. Urobil ju presne takou prehnitou, ako je prehnitá jeho duša aj duša policajného prezidenta Gašpara – toho najvyššieho policajta, ktorý skartoval dôležité dokumenty, brzdil vyšetrovanie mnohých korupčných káuz a pred pár dňami mal tú drzosť, že chcel poučovať mladých ľudí, ako sa má viesť „ten skutočný protikorupčný boj“.
Neviem naisto, prečo sa do Matoviča navážajú. Možno ho chcú vyhnať z parlamentu, možno len chcú odpútať pozornosť od vlastných škandálov a zlyhaní, ktoré im na námestí pripomenuli tisíce ľudí. Zvolili si na to však mimoriadne odporný spôsob. Ľudia by si to mali dobre zapamätať. Na Matovičovom prípade vidieť, že sú schopní a odhodlaní urobiť niečo podobné každému, kto sa im postaví. Fico protiprávne zverejnil dokumenty, ktoré mali Matoviča usvedčovať z daňových podvodov. A čo sa stalo? Nič. Ani Kaliňák, ani Gašpar o tom v piatok na tlačovej konferencii, kde popravovali Matoviča, ani necekli. A mlčali aj o tom, prečo polícia nevie predsedu vlády nájsť, keď mu chce doručiť predvolanie na výsluch? Príkladov by sa našlo veľa.
„Páni Kaliňák, Gašpar, Raši a Smer sa už celkom prestali zaoberať niečím takým, čo sa volá právo a spravodlivosť.“
Nie, neobhajujem Matoviča. Postup polície pri vyšetrovaní jeho „zločinov“ však vzbudzuje oprávnené pochybnosti. Ako inak sa dá vysvetliť to, že vyšetrovateľ najprv údajný daňový podvod vyšetrí, a potom po náročnom vyšetrovaní zistí, že všetko je premlčané. A tak, zrejme sklamaný zo svojej neschopnosti rozoznať hneď v začiatku vyšetrovania, že vyšetrovať vlastne nemá, rozhodne sa napriek premlčaniu celý prípad zverejniť. Podľa niektorých právnikov sa zverejnením uznesenia dopustil trestného činu. Matovič sa však nemohol dopustiť žiadneho trestného činu ani tým, že si chcel do nákladov zarátať náklady na prevádzku motorového vozidla. Pri daňovej kontrole mu tieto položky daňový úrad odmietol priznať, čím sa dostali späť do daňového základu (zvýšil sa o uvedených 63-tisíc €) z čoho potom zaplatil správne vymeranú daň z príjmu. K žiadnemu daňovému deliktu nemohlo prísť a ani neprišlo.
Politici Smeru vykrikujú do médií, že Igor Matovič sa dopustil závažných daňových podvodov. Ale pravda je, že ani jeden z tých skutkov, ktoré boli zverejnené, daňovým podvodom nie je. Podstatou daňového podvodu je totiž neoprávnené uplatnenie nároku na DPH, tak ako sa to stalo v Bašternákovom prípade.
Stav je taký, že nejaký snaživý vyšetrovateľ v uznesení napíše, že Matovič sa dopustil zločinov a ten nemá možnosť nijakým zákonným spôsobom dožadovať sa preskúmnia tohoto rozhodnutia. Kaliňák a Raši s týmto účelovým zdrapom papiera na verejnosti s radosťou operujú, ako keby to bolo rozhodnutie súdu. Jednoducho hrôza!
Otázkou zostáva, prečo sa toto všetko deje. Vo svetle miliardových rozkrádačiek na diaľniciach, mýtach, IT zákazkách, v zdravotníctve, predražených nákupoch a účelovo rozdávaných dotáciách z fondov EÚ mi pripadá, že páni Kaliňák, Gašpar, Raši a Smer sa už celkom prestali zaoberať niečím takým, čo sa volá právo a spravodlivosť. Im ide len o jedinú vec. Kritikom definitívne zapchať ústa a budúcich kritikov vystrašiť tak, aby si dobre rozmysleli, koho a čo budú kritizovať.
Robert Kaliňák počas svojho pôsobenia v politike už použil celú paletu zastrašovacích prostriedkov. Zatiaľ sa však neodhodlal nikoho odstrániť, tak ako sa to deje v krajine, ktorej vodcu ticho obdivuje jeho predseda vlády. Ani Mečiar na začiatku svojej politickej kariéry však netušil, čím všetkým si zašpiní ruky v snahe udržať si moc.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.