Ako som hrešil pred kardinálom Vlkom

.eugen Korda .názory

Na kardinála Vlka si spomínam s úsmevom. Išiel som za ním krátko po tom, ako sa v Ríme pokúšal u pápeža Františka pomôcť arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi. Prihováral sa za jeho dôstojný návrat a rehabilitáciu.

Eugen Korda

pred kardinálom som mal, vzhľadom na jeho život a hlavne spoločenské postavenie, veľký rešpekt a lomcovala mnou poriadna tréma. Rádová sestrička ma mlčky viedla na poschodie, kde mal svoju kanceláriu.

Po ceste som úpenlivo rozmýšľal, čo urobím, až sa pred ním ocitnem. Mám ho pozdraviť „pochválený buď Ježiš Kristus“, alebo sa pozdraviť len tak obyčajne „dobrý deň“? A nemal by som mu pobozkať prsteň, či aspoň hlboko sa pokloniť? Takéto hlúposti mi behali po rozume.

Pred nami sa objavili staré dvere a sestrička mi povedala, že ona už ďalej nejde. Kardinálov sekretariát je za tými dverami a nech už idem sám. Rázne som uchopil kľučku, zatlačil dvere a neohrozene vykročil.

Problém však bol v tom, že som si nevšimol malý stupienok, ktorý bol hneď za vchodom a ja som sa ako žaba rozpleštil na podlahu. Nechcite si tu prečítať, aká sprostá nadávka mi vyletela z úst.

V tom istom okamihu, ako moje vulgárne slová zapĺňali miestnosť, som si všimol, že za stolom sedí kardinálova sekretárka a nado mnou stojí on, kardinál.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť vyskúšať za 0,09 €

.diskusia
.neprehliadnite