Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pozrite si, kedy dobehneme Západ

.lukáš Krivošík .názory

INEKO zverejnilo kalkulačku, vďaka ktorej je možné vypočítať si, kedy Slovensko dobehne jednotlivé západné krajiny. Žiaľ, v posledných rokoch dobiehame pomalšie.

Lukáš Krivošík

maďarsko sme predbehli v roku 2006. Grécko v roku 2012, bežalo nám totiž naproti. Portugalsko by sme mali predbehnúť tento rok. Česko dobehneme v roku 2023.

Priemer pôvodnej EÚ-15 dostihneme až v roku 2035. A susedné Rakúsko? To až v roku 2047! Pokiaľ nám trendy budú priať ako doteraz...

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zverejnil minulý týždeň pozoruhodnú kalkulačku. Umožňuje vyrátať, kedy Slovensko dobehne vybrané krajiny Európy i sveta v ukazovateli HDP na obyvateľa.

Výpočet sa odvíja od priemerného rastu slovenskej ekonomiky za posledných 20 rokov. No používateľ si môže nastaviť aj vlastné čísla, aby videl, ako by sme dobiehali pri vyššom raste.

najväčšia hrozba

Samozrejme, HDP na obyvateľa je ukazovateľ, ktorý len obmedzene vypovedá o životnej úrovni ľudí. A hlavne, minulé trendy nemusia pokračovať do budúcnosti.

Pripomínajú to aj analytici INEKO v sprievodnom článku ku kalkulačke:

„Výpočet sa však pre Slovensko podstatne zhorší, ak sa pozrieme len na obdobie posledných 5 rokov. V tomto období tempo nášho dobiehania kleslo na 0,87 percentuálneho bodu ročne, čo je pomalšie než v Česku a Poľsku a trochu rýchlejšie než v Maďarsku. Moment dostihnutia Západu sa nám pri tomto tempe posúva až na rok 2049.“

Slovensko je malá a otvorená ekonomika. Vplýva na ňu zahraničný dopyt či menová politika Európskej centrálnej banky.

No hoci konjunktúra na svetových trhoch môže potiahnuť rast aj v menej flexibilných ekonomikách, rozdielna politika rôznych štátov a rôznych vlád má vplyv na to, čo krajina z týchto príležitostí pre seba vydoluje. Ak je rast v „krajine A“ v dôsledku lepšej politiky a lepšieho podnikateľského prostredia dlhodobo len o málo vyšší ako v „krajine B“, po pár rokoch je z toho slušný rozdiel v ekonomickej výkonnosti.

Treba to mať na pamäti v čase, keď chce vláda na súkromný sektor uvaliť nové dane, nové bremená. Potenciálne najväčšou hrozbou je, že sa vinou chybnej politiky naše dobiehanie postupne zastaví a rozdiely v životnej úrovni medzi západnou a strednou Európou zostanú natrvalo zakonzervované.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite