pred letnou olympiádou v Londýne pri reklame výrobcu plienok a pracích práškov zaslzili matky celého sveta, že si konečne niekto všimol ich zásluhy a mravčiu prácu. Pred olympiádou v Soči pri zimnej verzii zaslzili znovu. Mama učí chodiť, stáť na lyžiach, mama budí, mama pripravuje raňajky, mama ešte za tmy rozváža a odprevádza, fúka odreté kolená, zlomené nohy a boľavé svaly, mama utešuje pri neúspechoch, prvá sa teší z úspechov. Otec sa tam mihne spolu dvakrát, aj to len sedí a čumí.
Tento rok, pred olympiádou v Riu, sa to významovo dosť posunulo. Mamy teraz dodávajú odvahu. Otec sa tam neobjaví vôbec. A záverečný slogan: Chce to niekoho silného, urobiť niekoho silným. Ďakujem, mama.
Nič proti matkám a ich nespochybniteľnej zásluhe na tom, čo z ich detí vyrastie. Ale kam sa podel otec? Iste, viem, pracie prášky kupujú najmä ženy, ale každý, kto sa zaoberá vrcholovým športom, vám potvrdí, že aktívna prítomnosť otca, jeho záujem, jeho sústavná podpora (najviac ambicióznych otcov je vraj za špičkovými tenistkami) je pre dieťa, ktoré to v športe chce niekam dotiahnuť, nevyhnutná.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.