.a po dnešnom dni musím povedať, že som na nich pyšný. Ich úlohou je dbať na to, aby sa do sály nedostal nikto nepovolaný. Žiadny terorista, zúrivý občan, zvedavý novinár a dokonca ani 6-mesačné dieťa, ktoré si tam nesie jeho matka – poslankyňa. Zabalené v šatke tak, aby počulo tlkot jej srdca.
Nuž, páni policajti konali striktne podľa zákona – „bábätkovskej nohe nepovolanej“ jednoducho hrdinsky zabránili prekročiť posvätný prah epicentra našej krehkej demokracie. Teda pochvala by mala byť namieste.
Čo sa tu vôbec pohoršujem?
Nuž, tento policajt zároveň bránil poslankyni vo výkone jej mandátu, a to je už trošku iná káva. Postup ochranky dokonca obhajuje aj podpredseda parlamentu Béla Bugár. Vraj sa to zatiaľ nedá, vraj zákon. Nič na veci nemení to, že po niektorých zákonoch on a jeho koaliční poslanci často bez problémov šliapu. Naposledy pri hlasovaní o skrátenom legislatívnom procese. V tomto prípade akosi zákon, ktorý prikazuje, kedy a za akých okolností sa to môže stať, bez mihnutia oka obchádzajú.
A potom je tu ešte niečo, čo sa volá zdravý rozum. Ten však zjavne mnohým ľuďom v parlamente chýba. Nie tomu policajtovi, ale tým poslancom v sále. Ak by ho mali, tak by si dieťa v pokoji vypočulo, čo jeho matka poslancom hovorí.
A keby mi aj niekto tvrdil, že zákon je zákon a nikto nepovolaný do „rokovačky“ nesmie, tak sa pýtam: čo urobíte, ak tam bude chcieť vsúpiť tehotná žena. Ten plod, ktorý v sebe nosí, je totiž človek a podľa zákona je „nepovolaný“.
Tak ako? Kto má mať prednosť? Zákon alebo zdravý rozum?
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.