ten príbeh, ktorý trochu oneskorene venujem s láskou učiteľom i Rómom k ich medzinárodným sviatkom, nemá happy end. Vlastne má. Podľa toho, z ktorej strany sa naň pozeráme.
Kde bolo, tam bolo, v malom okresnom meste žila pani učiteľka hudobnej výchovy, ktorá mala veľmi talentovanú žiačku z rómskej osady. Hovorme jej Ruženka. Ruženka mala krásny hlas, absolútny sluch a ochotu sa učiť. Zhliadla sa v nej a po dlhoročnom skepticizme, že rómskym deťom nieto pomoci, nič sa s nimi nedá robiť, pretože sa učiť nechcú, pocítila istý optimizmus. Ruženku piplala, venovala jej všetok svoj pedagogický um a skúsenosti. Pod jej láskavým vedením sa nielen zdokonaľovala v speve, ale stala sa i celkom dobrou žiačkou, s uspokojivou dochádzkou a správaním. Keď sa pani učiteľke napokon podarilo proti vôli rodičov a napriek slabším známkam presadiť aj Ruženkino prijatie na konzervatórium, cítila ozajstnú satisfakciu za svoju doterajšiu pedagogickú prácu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.