Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď dôležité výročie prerazí pachuť bezprávia

.iva Mrvová .názory

Svet si pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Máločo je dôležitejšie než naša historická pamäť. Trochu však zabolí, keď taký významný deň sprevádza i neprávosť.

Iva Mrvová

stalo sa to presne pred 71 rokmi. Červená armáda vtedy oslobodila najväčší nacistický koncentračný tábor. Izrael pri tejto príležitosti každoročne oceňuje štátnym vyznamenaním výnimočných ľudí, ktorí aj za cenu ohrozenia vlastných životov pomohli iným spoluobčanom prežiť. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v mimoriadnej správe vyhlásil: „V tento Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyzývam každého, aby odsúdil politické a náboženské ideológie, ktoré stavajú ľudí proti ľuďom. Hovorme otvorene o antisemitizme a útokoch proti náboženským, etnickým a iným skupinám. Vytvorme svet, v ktorom sa rešpektuje dôstojnosť, víta sa rôznorodosť a mier je v ňom trvalý.“

No okrem výročia sa v stredu odohralo aj čosi iné. Izraelská ministerka kultúry Miri Regev pripravila návrh zákona, ktorý umožňuje prideľovať financie z rozpočtu na základe deklarovania vernosti štátu Izrael. Čo to presne znamená?

„Bojovať proti rasizmu prostriedkami, ktoré ho silno pripomínajú, a navyše ešte viac zosilňovať súčasný tlak zrejme nebude cestou k mieru.“

Skrátka, podľa tohto návrhu vláda neudelí financie takým kultúrnym inštitúciám, ktoré podnecujú násilie či rasizmus. Rozhodne s tým treba súhlasiť, podobne by predsa reagovala každá demokratická krajina. Peniaze nedostanú tie inštitúcie, ktoré neuznávajú Izrael ako židovský a demokratický štát. Ten návrh však má aj svoju tienistú stránku. S financiami nemajú počítať ani organizácie, pre ktoré je deň nezávislosti Izraela dňom smútku. Samozrejme, toto sa týka arabských inštitúcií. Palestínskym Arabom sa totiž vznikom Izraela ich vlastné dejiny významne zmenili – a menia sa dodnes.

Pätinu obyvateľstva Izraela tvoria Palestínčania, ktorí zostávajú národom bez štátu. Územia, ktoré im boli pridelené, sú geograficky i politicky rozdelené. Politické vákuum na palestínskej strane vytvára na územiach priestor pre rastúcu výstavbu ilegálnych židovských osád. Apatiu Palestínčanov strieda nezvládnutá agresivita.

Kultúra je tak tmelom národa, ako aj zrkadlom jeho nálad. Ten palestínsky je už desaťročia smutným národom. A židovský národ si zas už 71 rokov so sebou nesie ťaživú skúsenosť a strach. Izraelská ministerka Regev nazýva predkladaný návrh „kultúrnou spravodlivosťou“. No bojovať proti rasizmu prostriedkami, ktoré ho iba silno pripomínajú, a navyše ešte viac zosilňovať súčasný tlak zrejme nebude cestou k mieru. Potom už, žiaľ, prvkom, ktorý spája palestínsky národ, zostane iba nenávisť.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite