Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Všetko najlepšie, drahé Slovensko!

.iva Mrvová .názory

Filozofovať, či bolo rozdelenie Československa dobrým krokom, je už trochu nadbytočná nuda. Pravidlá sú nastavené a karty sa rozdali. Teraz ide o dnešok.

Iva Mrvová

narodenie a úvod samostatnej existencie našej krajiny bol dramatický a ak mnohí dúfali, že je plne za nami, paralely so súčasnosťou nepustia. Sebaľútosť a vyratúvanie negatív je fajn, no poďme ďalej. Čo by sme zaželali Slovensku k jeho výročiu?

V prvom rade krátko k mladým. Vo svojom okolí vnímam dve prevažujúce skupiny. Jedni sú tí, ktorých zabil genetický konformizmus. Majú od rodičov vštepené, aby príliš nevytŕčali, nevymýšľali a sledovali nalinkovanú trajektóriu. Nič tak nepokazia, nikoho nerozčúlia. Je to naučená garancia, ako sa vyhnúť problémom a toto socialistické dedičstvo miesto okamžitého umŕtvenia neraz posúvajú ďalej. Škoda, genetický konformizmus pohlcuje talenty, ktoré sa často utopia v strachu. A práve tie každá krajina pre vlastnú dynamiku nevyhnutne potrebuje. Ako prvé zaželajme Slovensku odvahu urobiť hrubú čiaru za svojou šedivou minulosťou.

„Oddeľovanie dvoch strán, masy a elít, je záležitosť pomerne logická. Zbavuje zodpovednosti. Kompetentní, a teda zodpovední, sú tí druhí. Slovensko sme však my všetci.“

Druhá rozsiahla skupina mladých ľudí symbolizuje takmer presný opak. Na sviatky prileteli na pár dní domov z Londýna, Bruselu či Kodane. Ak by ste im povedali, že vycestovať pred menej ako tromi dekádami bolo takmer nemožné, boli by to tí, ktorí by vám rozumeli najmenej. Sloboda, Schengen a možnosť si vybrať sú pre nich existenčným základom a Slovensko plné mantinelov im v mnohom prirodzene nestačí. Títo mladí sa sčítavajú v rastúcej kolónke „únik mozgov,“ ktorá každú krajinu bolí obzvlášť. Zaželajme tak Slovensku, aby dokázalo byť v rámci konkurencie vyspelého Západu pre svojich obyvateľov príťažlivejšie.

Posledné želanie. Nevzťahuje sa na žiadnu skupinu, platí univerzálne a považujem ho za najdôležitejšie. Zaželajme Slovensku, aby sme prestali hrať mentálnu hru na my a oni. Oddeľovanie dvoch strán, bezmocnej masy a rozhodujúcich elít, je záležitosť pomerne logická. Zbavuje zodpovednosti. Kompetentní, a teda zodpovední, sú tí druhí. Slovensko sme však my všetci.

sila panoramatického videnia

Známy chicagský politológ Francis Fukuyama vo svojom bestselleri o „Konci dejín“ pred niekoľkými rokmi vyhlásil, že po páde bipolárneho sveta už bude pomerne dobre. Ideológie sme prekonali, je čas prejsť globálne k liberálnej demokracii. Fukuyamovské proroctvo však bolo pokorené. Predkladané hodnoty sa vo svete masovo neuchytili a i tam, kde sme sa ich nevedeli dočkať, počujeme dnes pochybnosti a naliehavé otázky. Slovenský svet, akokoľvek nedokonalý, však už dokáže byť svetom, v ktorom ľudia zablogujú a padne Pavlis. Na ktorého čele stojí historicky človek, ktorý vystupuje ako štátnik. A je tu masa mladých, ktorí majú energiu a potenciál pretvárať.

„Mnohí už dokážu odolať konformizmu i pocitu, že Slovensko je zosobnením mentálnej bariéry a je potrebné zvoliť exodus.“

Tento svet je už príliš magický na to, aby sme naň rezignovali. Slovensko sa hýbe. Malými dôkazmi sú všetky tie iniciatívy, do ktorých sa ľudia púšťajú stále vo väčšej miere. Teach for Slovakia, Slovensko.digital, Demagog.sk, Spoločenstvo Ladislava Hanusa, Kolégium Antona Neuwirtha, Leaf, Aliancia Fair-Play a mnohé ďalšie. Na otázku, prečo to robia, zväčša myknú plecom. V niečom je však ich pohľad iný - širší. Vnímajú, že sú súčasťou Slovenska. Že ho tvoria, je ich obrazom. Odolávajú konformizmu i pocitu, že Slovensko je zosobnením mentálnej bariéry a je potrebné zvoliť náhly exodus.

V týchto dňoch sa dožívame 23 samostatných rokov. Máme za sebou búrlivý rok, pred sebou zrejme podobne. V marci nás čaká ťažká skúška v sebaobrane voči politickej apatii a dobrom výbere zo zlých možností. V druhom polroku sa z našej krajiny okrem iného stane tá, ktorá bude rozhodovať o európskej agende. Budeme nastoľovať témy, o ktorých bude rozprávať Európa.

Máme na to, aby sme zvládli byť hybnou silou dovnútra i navonok, hoci sa nám to mnohokrát zdá vzdialené. Našu krajinu tvoríme spoločne. PF 2016 a všetko naj, drahé Slovensko!

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite