Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pravica, zobuď sa! Hrozí ústavná väčšina Smer+SNS

.lukáš Krivošík .názory

Vďaka veľkému prepadnutiu pravicových hlasov v budúcoročných voľbách by Smer a SNS mohli získať ústavnú väčšinu. S následkami pre krajinu na desaťročia dopredu.

Lukáš Krivošík

Posledný prieskum preferencií agentúry Polis nepriniesol na prvý pohľad nič prelomové. Dominancia Smeru je naďalej neochvejná. A k zostaveniu vlády bez potreby koaličných partnerov by sociálnym demokratom chýbali len tri poslanecké miesta.

No onen prieskum naznačuje aj trend, kvôli ktorému by budúcoročné parlamentné voľby mohli otriasť celou krajinou. Keď sa pozriete, ktorej strane pripadne koľko poslancov a začnete si v hlave spájať možné koalície, neujde vám, že Smer (73 mandátov) spolu so SNS (16 mandátov) by len tesne minuli ústavnú väčšinu. Chýbal by im k nej jediný poslanec.

Ťažko si predstaviť dlhodobé škody, ktoré by tieto dve strany mohli napáchať, keby dostali moc pretvárať základné pravidlá fungovania nášho štátu na svoj obraz. Pre vytvorenie približnej predstavy sa stačí pozrieť do Maďarska. Tam podobnú možnosť dostal Viktor Orbán.

Aj tie kontrolné orgány, ktoré si dnes ešte zachovávajú akú-takú nezávislosť, by boli vykostené. Smer by sa zabetónoval na pozíciách v celej krajine a smel by robiť, čo sa mu zapáči. Mohol by napríklad pomeniť volebné pravidlá vo svoj prospech, takže výmena inou zostavou by bola do budúcnosti ťažšia. A keby svoje socialistické predstavy vpísal do ústavy, ťažko by ich zmenili aj prípadné neskoršie pravicové vlády.

keď voľby rozhodujú prepadnuté hlasy

Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že ak Smer so SNS získajú ústavnú väčšinu, nebude to v dôsledku geniality ich predstaviteľov. Čo je tým presne mienené? Presuňme na chvíľu pozornosť z poslaneckých mandátov na percentá! Podľa prieskumu agentúry Polis by v súčasnosti Smer získal 40,1 percenta hlasov, čo je menej ako v posledných voľbách. Sociálni demokrati v roku 2012 získali až 44,4 percenta hlasov.

„Ak liberáli Richarda Sulíka niečo nevymyslia, aby v prieskumoch natrvalo zakotvili nad piatimi percentami, bude ich zotrvanie v parlamente najmä o šťastí.“

Síce by sa do parlamentu vrátila SNS so ziskom 8,5 percenta, no táto strana už v minulosti mala aj vyššiu podporu. Napríklad v roku 2006 získala až 11,7 percenta hlasov.

Skutočný kľúč k ústavnej väčšine pre Smer a SNS leží v pravej časti politického spektra. Je ním hrozba prepadnutia až 13,4 percenta hlasov OĽaNO-NOVA, SaS a SDKÚ-DS.

Počas štvrťstoročia slovenskej ponovembrovej demokracie zmenili veľké prepadnutia hlasov smerovanie krajiny už dvakrát.

V roku 1992 na päťpercentnom prahu stroskotala občianska pravica vinou svojej rozdrobenosti. ODÚ, Demokratická strana, ODS na Slovensku a Maďarská občianska strana vtedy viazali dohromady 9,6 percenta voličských hlasov. Je otázne, či by sa rozdelila ČSFR, keby tieto hlasy nevyšli nazmar a miesto toho by ich zástupcovia sedeli v parlamente.

V roku 2002 došlo k čomusi podobnému. Prepadlo takmer 7 percent hlasov, ktoré dohromady dostali rozhádané SNS a Pravá SNS. A k tomu ďalších 6,4 percenta hlasov HZD, SDA a SDĽ. Spolu teda prepadlo viac ako 13 percent hlasov pre nacionalistické a ľavicové strany. To umožnilo, aby na Slovensku po prvý raz v jeho dejinách vznikol čisto pravicový kabinet – druhá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá vošla do dejín ambicióznymi hospodárskymi reformami.

Voľby v roku 1992 i 2002 boli historické a dramaticky zmenili smerovanie Slovenska. A to vďaka tomu, že sa v oboch prípadoch zástupcovia veľkých skupín voličov nedostali do parlamentu. Čosi podobné sa môže pravici stať budúci rok. S nedozernými následkami pre krajinu.

dá sa s tým niečo robiť?

Osud SDKÚ-DS je zrejme spečatený. Polis jej nameral 2,8-percentnú podporu. Nezmení to asi ani les bilbordov pri cestách s „novými tvárami“.

Väčšie straty hrozia pri SaS, ktorá sa niekedy v prieskumoch objavuje nad piatimi percentami (novembrový FOCUS jej nameral podporu 5,2 percenta), niekedy tesne pod nimi (Polis jej nameral 4 percentá) a potom pri koalícii OĽaNO-NOVA (6,6 percenta).

Ak liberáli Richarda Sulíka niečo nevymyslia, aby v prieskumoch natrvalo zakotvili nad piatimi percentami, bude ich zotrvanie v parlamente najmä o šťastí. SaS by sa napríklad mohla zamerať na voličov, ktorí váhajú medzi ňou a väčšou stranou. S tým, že jedno percento navyše pre väčšiu stranu bude mať len marginálny účinok, no v prípade liberálov môže rozhodnúť o celkovom vyznení volieb.

OĽaNO a NOVA majú trochu iný problém. Ak pôjdu do volieb ako dvojkoalícia, budú potrebovať prekročiť nie päťpercentný, ale sedempercentný prah. A to sa im nemusí podariť. Aby neriskovali, asi napokon bude kandidovať len OĽaNO, ktoré ľudí Daniela Lipšica vezme na svoju kandidátku.

Riziko zisku ústavnej väčšiny pre Smer a SNS by to pomohlo znížiť.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite