hru hráte za skupinku civilistov v meste zmietanom občianskou vojnou (inšpirácia udalosťami v Sarajeve je celkom zrejmá). Atmosféra je pochmúrna, grafika dvojrozmerná a čiernobiela, dej pomalý a neveľmi akčný. Deň, noc, deň, noc, deň, noc, ...
Cez deň sa snažíte prežiť v zničenom opustenom dome a bojovať s hladom, zimou, únavou a chorobami. V noci vyrážate do iných domov a snažíte sa tam nájsť, vymeniť alebo ukradnúť jedlo, materiál, lieky. Všetko je to nebezpečné. Na svojich nočných výpravách sa stretávate so srdcervúcimi scénami, ale nemáte moc času sa nimi zaoberať. Ak sa totiž nestihnete vrátiť do svitania, riskujete guľku od ostreľovača.
Každá z vašich postáv má svoju predvojnovú históriu, všetko sú to bežní ľudia: mladá študentka hudby, požiarnik v strednom veku, starý profesor (je ich spolu viac ako desať, ale hráte väčšinou len za tri až štyri náhodne vybrané). Postavy sú pomerne často vystavované morálnym dilemám. A ak je hráč hovado, ktoré rieši tieto dilemy cynicky a bez výčitiek svedomia, jeho postavy majú tie výčitky aj za neho.
Čo je cieľom hry? Prežiť. Dokedy? Do ďalšieho dňa. A potom do ďalšieho. Nič viac sa dosiahnuť nedá, teda ak nepočítame to, že sem-tam môžete pomôcť prežiť aj niekomu inému. A to je všetko. Nezdá sa vám to bohvieako zaujímavé? Napriek tomu veľmi odporúčam.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.