Po ich bratskom vpáde na pásoch tankov tu síce rozgniavili na kašu niekoľko vrcholne nezodpovedných ľudí, čo sa im priplietli do cesty, ale potom sa sporiadane stiahli na základne. Tie sme im dobrovoľne povolili vybudovať a aj sme ich z veľkej časti financovali - vraj tiež dobrovoľne. Kormidla sa potom opäť naplno chopila domáca partička komunistov. Zobrali mi pas a dodnes som sa nedozvedel prečo. Viac ako dvadsať rokov som teda nemusel šetriť na dovolenky v zahraničí, zháňať známosti na udelenie vycestovacej doložky, či devízového prísľubu. Rajské radosti komunizmu som si tak mohol pokojne užívať doma, bez nutkania ujsť na prehnitý západ.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.