Bezpeční nie sme na Facebooku ani na Twitteri, keď telefonujeme, esemeskujeme či mailujeme. Dokonca aj keď sa príliš hlasno (autor týchto riadkov vie, o čom hovorí) rozprávame v trolejbuse či v kaviarni.
Vďaka hrdinskému ex-odpočúvačovi Snowdenovi dnes vieme, že tajné služby – najmä tie americké, všakže – na náš číhajú na každom kroku.
Mňa pritom od detstva v reálnom socializme tak vychovávali, aby som do telefónu nehovoril a do listov nepísal nič citlivé, neprezrádzal tajomstvá svoje ani iných a vôbec, bol si vedomý, že “nepřítel (teda eštebák) naslouchá”.
Niekedy v deväťdesiatych rokoch som sa zoznámil s jedným americkým vojenským pridelencom na americkom veľvyslanectve (nie na Slovensku, v inej krajine, pre istotu neprezradím, v ktorej – čo keď si to niekto prečíta?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.