cena John W. Klugeho, filantropa z Ameriky, sa udeľuje za celoživotné dielo a spočíva v oslave intelektuálneho prínosu verejnosti. Inak povedané, v službe nám, ľuďom. Prestížne Klugeho ocenenie v podstate supluje Nobelovku v oblastiach, ktoré tá nepokrýva. Sú nimi napríklad história, filozofia, politické vedy či náboženstvo.
Aktuálne ju dostali naraz dve osoby a je ťažké povedať, ktorá si to zaslúži viac. Dvaja z najvýznamnejších svetových filozofov súčasnosti, Jürgen Habermas a Charles Taylor, si ocenenie prevezmú spoločne v poradí ako deviaty a desiaty na svete. Je zbytočné dodávať, že oprávnene.
Ak si filozofa vizualizujeme ako človeka, ktorý si za písacím strojom rieši osobné svetabôle na pokraji mentálneho kolapsu, ide o klasické klišé. Taylor i Habermas odovzdávajú vlastné talenty svetu pomerne oddane a nepretržite. Neostávajú teoretikmi mimo reality. Aktívne sa zapájajú do verejného diskurzu a okrem súboru unikátnych myšlienok doň prinášajú úctu a rešpekt. Teda niečo, čo je takmer rovnako dôležité ako samotný obsah.
„Angažovaní pozorovatelia“ zostávajú minoritou, ktorá nás zvykne skôr vyrušovať. Aj preto sú podobné ocenenia dôležité.
Taylor pochádza z Kanady, má 83 a je to veriaci človek. Nebolo by na tom nič zaujímavé, ak by jeho polemika s dominantnými prúdmi katolicizmu i liberalizmu v dobe, keď je podobný diskurz emocionálne vyhrotený, nebola úctivá, premýšľajúca a vnímavá. Vnímavá k tým, ktorí myslia inak.
Habermas, ktorý je ešte o tri roky starší, sa okrem iného odvážne pustil aj do dialógu o sekularizme s Josephom Ratzingerom, budúcim pápežom Benediktom XVI. Ako Nemec sa nebojí otvorene diskutovať o nacistickej minulosti svojej krajiny, otvára témy terorizmu, ľudských práv či budúcnosti európskej integrácie. Aj vo svojom vysokom veku je spoločensky mimoriadne aktívny.
"Obaja sú hlboko verejne angažovaní intelektuáli," povedal James H. Billington, hlava národnej Kongresovej knižnice vo Washingtone pri oznámení výsledkov. Úloha intelektuála je stále tak trochu mystická, viac odpudivá, ako vítaná. „Angažovaní pozorovatelia“ zostávajú minoritou, ktorá nás zvykne skôr vyrušovať.
Možno aj preto sú podobné ocenenia dôležité. Habermas i Taylor nás učia kultivovane diskutovať aj vo vyostrených sporoch súčasnosti. „Nobelovu cenu svedomia“ si preberú spoločne na slávnostnej ceremónii 29. septembra vo Washingtone. Jürgen a Charles, vďaka a cheers!
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.