Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nemecký hip-hop a imigranti

.lukáš Krivošík .názory

Vraždy zo cti, drsná realita prisťahovaleckého geta i kľukatá integrácia do väčšinovej spoločnosti... to všetko sú témy, ktoré reflektuje nemecký hip-hop.

Lukáš Krivošík
Hoci si 31-ročný Ekrem Bora nespravil ani maturitu, rýmy v nemčine skladá ako Heinrich Heine. Jeho otec prišiel do Nemecka ako politický utečenec z Turecka v roku 1980. Mama ho vychovávala sama, no dnes hovorí, že si splnil nemecký sen. Tento drzý raper, známy v Spolkovej republike i za jej hranicami pod umeleckým menom Eko Fresh, sa nevyhýba ani spoločensko-kritickým témam.

Napríklad v roku 2011 jeho pesnička Köln Kalk Ehrenmord (Vražda zo cti, Kolín, mestská časť Kalk) opäť oživila v Nemecku debatu o vraždách zo cti v prisťahovaleckých komunitách:

Text i video rozpráva príbeh Nemca menom Max, ktorý sa zaľúbi do Turkyne. „Videl dievča v električke, jej meno Gülistan. Varoval som ho, jej rodičia žili prísne podľa Koránu. Bolo krátko pred ramadánom, vtedy sa zoznámili. A od prvého pohľadu sa už od seba nevedeli odtrhnúť.“

Samozrejme, Max a Gülistan sa spolu vyspia. Dopočuje sa o tom jej brat Azíz, ktorý to považuje za hrubé zneuctenie celej rodiny. Preto zastrelí sestru i jej nemeckého priateľa a po príchode polície si sám vezme život...

Eko Fresh svoj videoklip venuje všetkým obetiam vrážd zo cti. Raper si tento problém nevycucal z prsta. Pár rokov stará kriminologická štúdia nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre zahraničné a medzinárodné trestné právo v sledovanom období rokov 1996 až 2005 našla 78 takýchto prípadov so 109 obeťami a 122 páchateľmi.

V priemere má dochádzať v Spolkovej republike k 7 až 10 vraždám zo cti ročne. Viac ako 60 percent sa týkalo ľudí pôvodom z Turecka, ďalší páchatelia pochádzali z arabských krajín, či z územia bývalej Juhoslávie. Na druhej strane, treba si tiež uvedomiť, že iba ľudí tureckého pôvodu sú v 80-miliónovom Nemecku asi 3 milióny. Tento fenomén sa teda netýka nevyhnutne každej rodiny z Anatólie!

Má Nemecko getá?

Mestská časť Kalk v Kolíne, kde sa príbeh predchádzajúceho videoklipu odohráva, je považovaná za problémovú. Od 60. rokov sa sem sťahujú cudzinci. Tvoria asi polovicu obyvateľov. Dlhé roky si tu nevedela nájsť prácu približne štvrtina ľudí, hoci konjunktúra nemeckej ekonomiky trochu nezamestnanosť v Kalku zmiernila.

Práve patologické sociálne prostredie problémových štvrtí v nemeckých veľkomestách tvaruje jedinečnú životnú skúsenosť mnohých ľudí s prisťahovaleckým pozadím. Napríklad štvrť Gremberg v Kolíne je prezývaná „Grembranx“, lebo pomery tu vraj pripomínajú newyorský Bronx...

Eko Fresh spoločne s berlínskym raperom tuniského pôvodu Bushidom v roku 2006 naspievali pozoruhodnú pesničku s názvom Gheddo, o štvrti, kde „už v šestnástich je človek díler alebo pasák“:

„Počas týchto osamelých nocí sa z teba stane tvrdý chlap. Prečo sa Peter Hartz nepríde pozrieť na moju ulicu? Pätnásť rokov nemeckého rapu, ale nikto to nerobí ako Eko. Všetci máte bohatých rodičov a tvrdíte, že Nemecko nemá geto. Lenže chlapče je žijem v gete, Grembranx alebo Tempelhof. Je to Sonny Black a Eko. Dajte všetky ruky hore. A modlím sa každý deň, aby som tu nemusel zostať. Prosím, pán Peter Hartz, príď niekedy do môjho susedstva.“

Vizuálna stránka tohto videoklipu je rovnako pôsobivá, ako tá zvuková a textová. Vidíme deň v gete očami asi 15-ročného chlapca. Ten prechádza okolo obrazov, ktoré sú pre toto prostredie typické: bezútešné anonymné paneláky; posprejované betónové štruktúry; nevraživé zazeranie domácich Nemcov (v podobe tety na zastávke a šoféra autobusu); škola, v ktorej ľahostajní agresívni študenti neváhajú atakovať očividne preťaženú učiteľku; policajti v civile, zatýkajúci na ulici dílera; drsne sa tváriace hlavohrude s bojovými psami; a silácke gestá dospievajúcich chlapcov. Vyvrcholením videoklipu je konfrontácia dvoch policajtov s mladíkom a jeho kamarátom. Ten na nich vytiahne zapaľovač, ktorý vyzerá ako pištoľ a jeden z policajtov ho následne zastrelí...

Práve v čase, keď sa objavil tento klip, vrcholila v Nemecku verejná debata okolo takzvanej Rütli-školy v Berlíne, kde skolabovala disciplína medzi študentmi (prevažne arabského a tureckého pôvodu) a učitelia sa cítili ohrozovaní prejavmi ich agresivity. Medzičasom sa úrady pokúsili za mimoriadneho nasadenie finančných i ľudských zdrojov premeniť túto školu na ukážkový projekt.

A onen Peter Hartz, ktorého Eko Fresh s Bushidom pozývajú do svojej štvrte? Išlo o člena predstavenstva spoločnosti Volkswagen, po ktorom boli pomenované reformy trhu práce za vlády spolkového kancelára Gerharda Schrödera.

Kľukatá cesta za začlenením

V súvislosti s masovým prisťahovalectvom z Blízkeho východu, či z Afriky čelia dnešní Západoeurópania rovnakej otázke, akú riešili už starí Rimania počas sťahovania národov na sklonku antiky: „Možno vytiahnuť barbara z lesa, no ako dlho potrvá, kým sa podarí vytiahnuť les z barbara?“

Odpoveď v podobe hudby nemeckých raperov s prisťahovaleckými koreňmi, je často rozporuplná. V roku 2014 sa Eko Fresh dal dohromady s berlínskym raperom Sidom a vytvorili spoločne pokračovanie vyššie uvedeného songu pod názvom Gheddo Reloaded:

V refréne znie: „Je úplne jedno, aký som bohatý, geto zostáva vo mne, lebo ono je, kým som.“ A ako dodáva Sido, syn Rómky a Nemca, rodák z Východného Berlína, v ktorého žilách koluje aj trocha iránskej krvi: „Dnes viem, že som márne čakal na záchranu, pretože dostaneš mladíka preč z paneláku, no geto mu zostane v hlave.“

Text vzbudzuje zmiešané pocity. Obaja raperi sa tu snažia ubezpečiť fanúšikov, že aj keď na svojej hudbe zbohatli, nespyšneli a nezabudli, kde sú ich korene. Je to niečo podobné ako keď Jennifer Lopez v roku 2002 prišla s pesničkou Jenny from the Block, kde spieva, že nech má koľkokoľvek šperkov, vždy bude pamätať na svoj pôvod v newyorskom Bronxe.

No keď Eko Fresh spieva „nikdy som nebol úplne dole, geto ma vždy zachytilo“, človek si zavše spomenie na knihu Theodora Dalrympla Stratení v gete. Britský psychiater a väzenský lekár v nej opisuje mentalitu najspodnejšej spoločenskej vrstvy Anglicka. Sociálna patológia mestského geta je podľa neho v hlavách ľudí. Toto prostredie síce slúži pre jeho členov ako záchranná sieť, no zároveň ich drží pri zemi, keď sa chcú z neho vymotať vlastnými silami. Ašpirácie nie sú spoločenstvom podporované, ale odrádzané. Lebo každý, kto sa z geta vymaní, nastavuje nepríjemné zrkadlo ostatným, ktorí sa o to ani nepokúšajú.

Ukážkovo integrovaný Turek

V jednej pesničke sa Eko Fresh zaprisaháva, že geto v ňom zostane navždy, v ďalšej sa hnevá, že Nemci ho neberú za seberovného, nech sa akokoľvek snaží zapadnúť. Táto rezká pesnička sa volá Quotentürke (Kvótový Turek) a je z roku 2013:

V refréne sa spieva: „Ó kvótový Turek! Je jedno, ako veľmi sa zmením, vždy zostanem len ten posratý cudzinec. Ó kvótový Turek! Je jedno, koľko zarobím, vždy zostanem len kvótový čmúd.“ Raper si tu tiež podáva politicky korektnú prax rôznych nemeckých inštitúcií dosadzovať na viditeľné miesta úspešne integrovaných Turkov, aby tak mohli okázalo predvádzať svoju otvorenosť a progresívnosť.

Napokon však Eko priznáva, že má Nemecko rád. Viď jeho pieseň Der Gastarbeiter, v ktorej vyrozpráva príbeh svojej širšej rodiny:

V refréne sa spieva: „Sme zvláštny druh ľudí. Celý náš život sme vždy tvrdo bojovali. Málo prachov, no stále pokračujúc – gastarbajtri. Milujeme Nemecko zo srdca ako blázni. No žiaľ, ono nám našu lásku nie vždy opätuje. Kto už vidí rád svojho suseda zlyhať? Teda leda, že sa jedná o gastarbajtra.“

Môj výber videoklipov nie je vyčerpávajúci, ani reprezentatívny. Čitateľ už asi postrehol, že mám slabosť pre hudbu Eka Fresha. No sú aj iní zaujímaví interpreti, ktorí rozoberajú tento problém. Na záver si dajme ódu dvoch berlínskych raperov Flera a Bushida na Nemecko. Pieseň Das alles ist Deutschland (Toto všetko je Nemecko) z roku 2010:

Obaja raperi sa v texte dotýkajú svojej kriminálnej minulosti. Fler si kladie otázku, prečo je len Nemecko také prísne, také komplikované: „Viem, že sme neboli vždy dokonalý pár, pretože som mal pocit, že si tu nikdy nebolo pre mňa. Nikdy v zlých časoch, no teraz tu stojíš pripravené. Nová nemecká vlna.“

Bushido zase hovorí, že Nemecko miluje, no upozorňuje, že mnohí boli vyhostení a zostali len uplakané rodiny: „Necháp ma zle, milujem tvoj lesk. To čo si vybudovalo. Milujem ťa rovnako ako úplný Nemec. Jazdím na tvojich autách, poznám zákony, poznám tvoje tresty, zvlášť keď k nám vtrhne zásahová jednotka a my spíme. Milujem ťa moje Nemecko. Poviem to naživo na jednotke: Urobil by som pre teba čokoľvek, okrem položenia života.“

Bushido je vôbec zaujímavá postavička. Okrem toho, že nahral spoločnú pieseň s Karlom Gottom, sa v Nemecku písalo o jeho kontaktoch s palestínsko-libanonským rodinných klanom, ktorému sú pripisované aktivity, typické pre organizovaný zločin. Keď sa ho pred rokmi v jednom rozhovore pýtali na kontakty s ľuďmi, ktorí sú spájaní okrem iného s vyberaním výpalného, odpovedal v tom zmysle, že ďaleko väčší výpalník je predsa štát a jeho dane...

Nech je ako chce, kým Slovensko sa ešte len rozhoduje či a komu otvorí svoje brány, Nemecko má polstoročnú skúsenosť s masovým prisťahovalectvom z kultúrne veľmi odlišných prostredí. Skúsenosť prišelcov s Nemeckom i Nemcov s prišelcami je mnohovrstevná a nie vždy obojstranne pozitívna. Umenie komunikuje túto komplexnosť možno lepšie, než štatistika.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite