Lebo potom to už nie je novinár, ale obyčajná /ne/ ľudská hyena. Viem o čom hovorím. Trinásť rokov som pracoval v televízii, ktorá si niekedy s novinárskou etikou nerobila žiadnu starosť. Podstatná bola sledovanosť. A tak som aj ja pchal mikrofón tam, kde by som ho dnes určite neotrčil.
Nerobil som to rád a nemal som zo sĺz respondentov žiadne zvláštne potešenie, ale robil som to. Až do chvíle, keď som sa ocitol na koľajniciach, na ktorých sa povaľovali torzá tiel utečencov, ktorých prešiel vlak. Ruky, nohy, črevá, zúfalé výkriky tých, čo prežili. To všetko som mal natočené.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.