Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Eurozóne chýba niekdajší Klaus

.lukáš Krivošík .názory

Rokovania s Gréckom uviazli na bode, ktorý by sa dal opísať ako „ani z voza, ani na voz“. Alexisovi Tsiprasovi chýbala v Európe protiváha, akou bol Vladimírovi Mečiarovi Václav Klaus.

Lukáš Krivošík

Zažívame obdobu „putovania po hradoch a zámkoch“?

V poslednej epizóde seriálu České století , o ktorom sme už na tomto mieste pár krát písali, sa nachádza scéna, znázorňujúca, ako asi vyplynula dohoda o rozdelení česko-slovenskej federácie: Delegácia HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom má akosi problém jasne pomenovať, o akú podobu spoločného štátu jej vlastne ide. A tak Klaus zabrnká na strunu slovenskej cti: „Čo ste vy Slováci zač? Ste hrdý národ alebo nie ste? Za čie peniaze chcete hospodáriť – za české alebo za svoje?“ Keď Mečiar odpovie, že za svoje, poznamená Klaus pragmaticky, že tak teda zostáva už len pripraviť mechanizmus rozdelenia štátu...

Také jednoduché to asi v realite nebolo. Každopádne, v niečom sa núka analógia so súčasnými rokovaniami európskych predstaviteľov s Alexisom Tsiprasom a Janisom Varufakisom. Ich predstavy o pokračovaní Grécka v eurozóne sú podobne hmlisté ako štátoprávne návrhy HZDS o budúcnosti spoločného štátu pred 23 rokmi. V oboch prípadoch akoby išlo o kvadratúru kruhu.

Víťaz volieb na Slovensku v roku 1992 chcel nejakú formu štátnej samostatnosti a súčasne nechcel úplne deliť Československo. Gréci dnes nechcú odísť z eurozóny, no zároveň nechcú ani plniť úsporný program, dohodnutý s Trojkou. Tiež pôsobia, akoby chceli hlavne naťahovať čas. Telenovela nekonečných rokovaní s Gréckom pripomína úmorné schôdzky medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou, známe ako „putovanie po hradoch a zámkoch“.

Nálady na severe a juhu eurozóny taktiež pripomínajú atmosféru v Česku a na Slovensku pred rozdelením spoločného štátu v duchu hesla „kto na koho dopláca“. Európania na severe majú pocit, že za všetko môže nezodpovednosť a vierolomnosť Grékov. Naopak Gréci majú pocit, že musia z donútenia severanov „potiť krv“. Pravdu mali zrejme tí, ktorí od začiatku tvrdili, že snaha rýchlo zošnurovať v Európe niečo, čo k sebe zo svojej podstaty nepatrí, povedie zákonite k vzrastu antagonizmu a odstredivých tendencií.

Umožniť Grékom vonkajšiu devalváciu

Na druhej strane, nerozhodnosť a zahmlievanie vlastných cieľov sú v takýchto vypätých situáciách pochopiteľné. Nie hocikto je pripravený prevziať zodpovednosť za radikálny rez, akým je rozdelenie štátu alebo odchod z menovej únie. Na strane predstaviteľov eurozóny dlho chýbal politik, ktorý by gréckeho premiéra primäl k tomu, aby sa vyfarbil.

Súvisí to so zmýšľaním ľudí ako Angela Merkelová. Tá vo včerajšom prejave pri príležitosti 70. výročia založenia jej strany CDU v Berlíne opätovne potvrdila, že si želá eurozónu udržať pohromade: „Ak stroskotá euro, stroskotá Európa.“ Inými slovami, Merkelová nechce Grékov nechať odísť, no súčasne nechce juhoeurópsku krajinu ani pustiť z dusivého zovretia politík, ktoré Richard Sulík prirovnal k záchrannej veste z olova.

Čo by robil na mieste Merkelovej pragmatik Václav Klaus? Asi niečo podobné ako v roku 1992. Veď aj rozdelením ČSFR sme vlastne rozpustili jednu menovú úniu. Klausovo zhodnotenie prvých piatich rokov gréckej krízy , ktoré sa objavilo v piatok na jeho osobnej webstránke, patrí k tomu najrealistickejšiemu, čo sa o tomto probléme napísalo.

Bývalý český prezident pripomína, že k celej tejto situácii prispelo euro, ktoré vďaka nízkym úrokom umožnilo Grékom dlhé roky žiť nad svoje pomery. Zároveň ako riešenie odporúča ich organizovaný odchod z eurozóny, ktorý by umožnil vonkajšiu devalváciu a časom opätovné nadobudnutie konkurencieschopnosti. V podstate postup, o ktorom sme aj my písali minulý týždeň . A na záver Klaus načrtáva širší kontext dôvodov, prečo európska ekonomika stagnuje a ako ju opäť rozhýbať...

Bankrot a odchod Grécka z eurozóny sa zrejme nezaobíde bez ďalších finančných strát a bolestivého prispôsobovania. No aspoň ponúka víziu svetla na konci tunela, čo sa o pokračovaní doterajšieho kurzu povedať nedá.

V prípade Grécka nie sme len svedkami ekonomickej tragédie jednej krajiny. Krachuje tu zároveň ideológia stále tesnejšej Európy, budovanej od komína, namiesto od základov. Finančné straty, ku ktorým sa schyľuje, budú len nevyhnutnou daňou za ďalšiu stroskotanú utópiu.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite