Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prvé vecné slovo premiéra k Váhostavu

.lukáš Krivošík .názory

Robert Fico po včerajšom rokovaní so živnostníkmi konečne predostrel jedno rozumné riešenie v súvislosti s reštrukturalizáciou spoločnosti Váhostav-SK. Len škoda, že ho zabalil do sendviča svojich obvyklých politických floskúl o „zlej“ pravici, či bankách...

Lukáš Krivošík

Dianie okolo Váhostavu sa stále vyvíja a rovnako aj návrhy na riešenie situácie malých nezabezpečených veriteľov. V čísle .týždňa, ktoré vychádza v pondelok, sa týmto návrhom kriticky venujeme a prinášame aj rozhovor s Milanom Blahom, jedným z nespokojných veriteľov, ktorí protestovali minulý týždeň pred Národnou radou.

Včerajšie rokovanie premiéra opäť celú vec o niečo posunulo. Nejde len o konkrétne riešenie veriteľov Váhostavu, ale tiež o všeobecnú úpravu konkurzov a reštrukturalizácií, aby sa do budúcnosti podobné prípady neopakovali. Zdá sa, že Robert Fico vypočul volanie živnostníkov, ktorí požadujú, aby osobu správcu v reštrukturalizáciách vyberali veritelia a nie dlžník. Zdanlivo technická vec, no dôležitá. Ak je totiž správca vyberaný a platený firmou, ktorá ide do konkurzu, vzniká riziko, že tento bude viac zaujatý v prospech dlžníka, ako v prospech veriteľov, snažiacich sa dostať svoje peniaze od firmy.

Stálo by dokonca možno za diskusiu, či by sa reštrukturalizácie nemali prideľovať správcom náhodným výberom, čo by zabezpečoval súd. Iná možnosť je mať správcov dvoch, z ktorých ten nezávislý by mal na starosti iba zisťovanie a popieranie pohľadávok (ako sme už o tom písali pred dvomi týždňami). Úvahy o tom, ako v konkurze a reštrukturalizácii vyvážiť postavenie dlžníkov i veriteľov sú akoby hojdačkou, ktorá sa hýbe z jednej extrémnej polohy do druhej, v závislosti od momentálnej objednávky.

Napríklad od predstaviteľov Smeru zaznieva, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii vznikol v roku 2005 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, čo má tiež nejakým spôsobom zakladať kozmickú zodpovednosť súčasnej opozície za dianie okolo Váhostavu (aj keď predpis bol niekoľko krát novelizovaný aj za vlád Roberta Fica, ktoré v ňom mohli napraviť, čo uznali za vhodné). No tu treba poznamenať, že v roku 2005 išlo aj o reakciu na príliš proveriteľsky nastavený pôvodný zákon. Zákonodarca chcel zabrániť, aby sa stávalo, že špekulatívny veriteľ pošle príliš jednoducho do konkurzu v podstate zdravú firmu.

Opačný extrém je, ak chce vlastne dlžník obrať o peniaze legitímnych veriteľov prostredníctvom príliš prodlžnícky nastavenej reštrukturalizácie. Zneužiť sa dá akékoľvek nastavenie zákona a logickou alternatívou by na tomto mieste mohlo byť posilnenie postavenia sudcu tak, aby sa miesto preskúmavania formálnych náležitostí viac zaoberal ekonomickou opodstatnenosťou konkurzu, či reštrukturalizácie. No ani osoba sudcu nemusí byť imúnna voči snahám postranne ho ovplyvniť z jednej alebo druhej strany. A aj najlepšie napísané zákony sú bezzubé, keď len každý hľadá ako ich literu zneužiť na ciele, idúce proti ich duchu.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite